Schöner Náci sa opäť stal terčom útoku vandalov

Terčom nevyberaného útoku vandalov a zlodejov v Starom Meste sa v piatok minulý týždeň opäť stala populárna socha Schöner Náciho. Skupina páchateľov ju o jednej v noci zvalila na zem. Soche sa odlomil klobúk, ktorý zmizol.

Po nedávnej krádeži kačky z Andersenovej sochy na Hviezdoslavovom námestí utrpela pešia zóna ďalšiu ujmu, tentoraz v podobe jednej z charakteristických postavičiek historického jadra. Je asi symbolické, že Schöner Nácimu zmizol práve klobúk, ktorým vzdával okoloidúcim ľuďom úctu, pretože práve tá vandalom chýba. Socha sa pri páde na dlažbu mierne poškodila aj na iných miestach.

Podľa informácií z miestneho úradu kamerový systém nainštalovaný v blízkosti sochy zachytil pohyb štyroch osôb a záznam posudzuje polícia kvôli možnej identifikácii páchateľov. Z predbežného vyšetrovania však nevyplýva, žeby za ničením sochy a krádežou boli zahraniční turisti. Polícia začala trestné stíhanie vo veci trestného činu poškodzovania cudzej veci v súbehu s trestným činom krádeže. Krajské policajné riaditeľstvo vyčíslilo predbežnú škodu na takmer 315-tisíc korún.

Sochu Schöner Náciho na Rybárskej bráne naposledy poškodili anglicky hovoriaci turisti v pondelok 22. mája nadránom. Samospráva Starého Mesta vtedy odhadla rozsah poškodenia na 100-tisíc korún. Starosta Starého Mesta vtedy sľúbil posilniť policajné hliadky v historickom centre mesta. Ani to však nezabránilo ďalšiemu poškodeniu sochy.

Populárna socha Schöner Náciho bola poškodená aj 4. augusta 2004, keď do nej narazilo pravdepodobne zásobovacie vozidlo pohybujúce sa po pešej zóne. Mestská polícia aj vtedy tvrdila, že udalosť zaznamenala bezpečnostná kamera, no vinníka sa napriek tomu nepodarilo vypátrať. Staromestskej samospráve vtedy trvalo päť mesiacov, kým dala sochu opraviť. Stalo sa tak až vďaka finančnému príspevku súkromnej stavebnej sporiteľne, ktorá zareagovala na článok v Bratislavských novinách v novembri 2004.

Schöner Náci sa narodil v roku 1897 v Petržalke a vlastným menom sa volal Ignác Lamár. Jeho otec Karol bol obuvníkom a do tohto remesla zasvätil aj syna. V spomienkach Bratislavčanov zostal ako dobrák v čiernom obleku, bielej košeli s motýlikom. V ruke zvykol držať rukavice, tenkú paličku, pár kvetov a malé balíčky. Tváril sa vraj kultivovane a každý ho mal rád. Autorom jeho sochy je akademický sochár Juraj Meliš.