Vyžobrané peniaze míňajú bezdomovci aj v kinách

Emil má päťdesiatštyri a v Bratislave žije ako bezdomovec osem rokov. „Rozviedol som sa, byt som nechal žene, auto deťom a zavrel som za sebou dvere. Do Bratislavy ma odviezol kamionista. Keď ma vyhodil pri Zlatých pieskoch, vravel som si, tu začnem od začiatku. Nejako to nevyšlo,“ smeje sa a v rukách drží Osmijanka.

Emil patrí medzi bezdomovcoch, ktorých minulý týždeň sčítaval magistrát, aby mal prehľad, koľko ľudí bez domova vlastne v meste žije, kto všetko je vlastne človekom bez domova, aká je štruktúru a príčiny bezdomovectva, aký bol dôvod straty bývania, druhy príjmov, stav zdravia, väzby na rodinu a podobne. Desiatky dvojíc dobrovoľníkov, ktorí mali sčítavanie na starosti, oslovovali ľudí prespávajúcich vonku, v neštandardných obydliach, v nocľahárňach, či v iných „príbytkoch".

„Pochádzam zo stredného Slovenska a v Bratislave som bol dovtedy asi päťkrát. Raz zo školy, raz na futbal, raz som sťahoval kamaráta a dva razy s frajerkou na výlet. Trochu som ju teda poznal, myslím Bratislavu, ale po dvoch dňoch som zistil, že je mi to nanič. Bezdomovci, ktorí tu už boli, mali rozdelené celé mesto. Kam som sa pohol, všade som niekomu zavadzal. Keď som išiel prehľadať kontajnery, o desať minút ma zastavil iný bezdomovec, že je to jeho rajón. Keď som skúšal žobrať, prešlo päť minút a už mi ukazovali, aby som vypadol. Dokonca aj niektoré lavičky boli privátne, takže som asi mesiac prespával v lesíkoch pri Dunaji. Bolo teplo, vydržal som," spomína Emil.

Po pár mesiacoch sa v meste oťukal a pred zimou nadviazal kontakty s inými bezdomovcami. „Bez toho by to nešlo. Sám by som bol stratený. Takto mi pomohli a ja som zase pomohol im," tvrdí a uškŕňa sa. Čo bolo jeho pomocou, nechce hovoriť. „Načo, už je to zabudnuté!“

Na živobytie si zarábal rôzne, niekedy žobral, niekedy našiel niečo pri kontajneroch, niekedy pomohol odpratať sneh, či preniesť starý nábytok. „Najlepšie bolo žobranie. Nahodiť utrápený ksicht, nakloniť hlavu nabok, obliecť si to najstaršie, čo som mal a bývalo aj päťdesiat-sto eur za deň. Neprepil som ich, občas som si kúpil akurát nejakú borovičku, ale aj tak sa rozkotúľali. Míňal som však aj na kultúru. Pozrel som sa, ktorý film je najdlhší, kúpil som si naň lístok a tri hodiny som v kine prespal. Bolo tam teplo, plyšové sedadlo, väčšinou som bol nebohý už pri titulkoch. Poradili mi to starší, ktorí už vedeli, ako to v kinách chodí. Podmienkou však bolo slušné oblečenie, ak je z diaľky vidieť, že ste bezdomovec, dnu vás nepustia ani keby ste si kúpili celú sálu," smeje sa.

Spôsob obživy nezmenil ani v súčasností. „Dá sa z toho vyžiť, i keď milionárom asi nebudem... Dnes je nevýhodou, že aj bezdomovci chodia slušne oblečení. Dostávame zadarmo oblečenie a keď potom pýtame od ľudí peniaze, tak sa čudujú. ´Na nohách máte adidasky, bundu Niké, čiapku Pumu a žobrete?´ čudujú sa. Nakoniec však hodia nejaké euro, najmä, keď stojíte pred poštou, či nejakým obchodným centrom. To sú však vychytené fleky, tam sa každý nedostane," krúti hlavou Emil.

Sčítavanie bezdomovcov mu nevadí. „Tiež som zvedavý, koľko nás tu žije. Ja odhadujem na dve-tri tisícky. Viac nás býva v lete, menej v zime, ale práve vtedy my žobrajúci zarobíme viac. Raz bolo nejakých mínus pätnásť a vtedy sa ľudia pri mne zastavovali ako diví. Každý ma ľutoval."

Plány do budúcností si nedáva. „Väčšinou ani neviem, aký je deň. Pre nás sú dôležité obdobia. Leto, zima, Vianoce, v lete prídu turisti, tí sú rozšafní, v zime nás každý viac ľutuje, Vianoce sú zlaté obdobie, ale vtedy je tu tlačenica, prídu bezdomovci zo všetkých kútov. Raz sa tu zastavil jeden z východu. Trochu požobral, vyzbieral asi sto eur, keď išiel domov, vravel, že s tým vydrží do MDŽ...." Pred rozlúčkou sme sa spýtali ešte na Osmijanka. „Bol to môj obľúbený hrdina. Viac ako Vinetú aj Oldčetrhend. Beriem si ho na noc. Väčšinou nemôžem zaspať, tak si čítam.“ Kde je doma, nechce povedať: „V Petržalke, ale ulicu nepoviem. Ešte by chceli, aby som platil nájomné," uškŕňa sa a prízvukuje: „Nebuďte na bezdomovcov zlí, nikdy neviete, ako skončíte. Aj ja mám teraz kamarátov, ktorí učili na vysokých školách, riadili firmy, žili vo vilách a vozili ich vlastní šoféri. A dnes niekedy nemajú ani na teplú polievku. Človek nikdy nevie..."

Podľa údaju magistrátu, v Bratislave momentálne žije asi …. bezdomovcov. Pre porovnanie, Bratislavské noviny oslovili aj pražský magistrát, kde však neexistuje žiadne presné číslo, podľa odhadov je však v hlavnom mesta Česka od 1500 do 4000 ľudí bez domova.

(db, foto: bn)