Už ste vykonali vo vašom dome povinnú jesennú deratizáciu?

Podľa odhadov žije na území Bratislavy určite viac potkanov než má naše hlavné mesto obyvateľov. Aj napriek tomu, že sa dvakrát do roka koná pravidelná deratizácia, vďaka ktorej sa celkový počet potkanov môže znížiť o 60 až 80 percent, tak hlodavce sa pomerne rýchlo množia, takže úplne vykynožiť sa nedajú. Do 15. novembra by sa mala vo všetkých bratislavských domoch a objektoch uskutočniť jesenná deratizácia, ktorá je zo zákona povinná!

„Medzi jarnou a jesennou deratizáciou nie je v praxi takmer žiadny rozdiel. Snáď iba v tom je to iné, že v jesennom období sa hlodavce sťahujú do budov, takže zabezpečenie objektov zo strany ich správcov proti vnikaniu hlodavcov by malo byť dôkladnejšie,“ hovorí Maroš Bačo, konateľ spoločnosti MR Servis, ktorá v Bratislave robí pravidelné deratizácie už niekoľko rokov.

Vykonávať ich len dvakrát do roka je podľa neho nedostačujúce a napríklad vo všetkých reštauráciách a prevádzkach, v ktorých sa manipuluje s jedlom či potravinami by sa mali konať aspoň raz za štvrťrok. „Naše skúsenosti sú také, že v jednom objekte sa nám podarí vyhubiť 60 až 80 percent hlodavcov, ale problém je, že keď nie každý, kto je zo zákona povinný si deratizáciu objednať a vykonať, to naozaj aj urobí,“ vraví odborník, ktorého najviac znepokojuje to, že v Bratislave sa vyskytuje aj niekoľko reštaurácií, v ktorých deratizácia vôbec nie je vykonávaná.

„Zanedbávanie tejto zákonnej povinnosti môže viesť okrem finančných sankcií od kontrolných orgánov aj k rizikám vzniku prenosných infekčných chorôb, ktoré spôsobujú hlodavce. V prípade reštauračných a podobných zariadení môže ísť o naozaj veľké riziko a hazard so zdravím ľudí,“ zdôrazňuje pán Bačo. Jeho firma zvládne v rámci jesenného deratizačného obdobia – od 1. októbra do 15. novembra zásahy v 500 až 600 objektoch. Na základe dlhoročných skúseností v tejto oblasti pokladá za najväčšie riziko hlavne to, ako je nastavené verejné obstarávanie, keď väčšinou vyhráva najnižšia cena, pričom často je deratizácia vykonaná veľmi nekvalitne s najlacnejšími prípravkami a navyše tu existuje ešte aj potenciálne riziko otravy pre domáce zvieratá.

Približne všetky mestské časti Bratislavy sú na tom v súčasnosti s výskytom hlodavcov rovnako, aj keď ich celkový výskyt závisí aj od disciplinovanosti obyvateľstva, od rekonštrukčných prác na kanalizáciách či cestách v danej lokalite, alebo charaktere budov a prevádzok nachádzajúcich sa v danej MČ. A ako konkrétne deratizácia vyzerá v praxi? „Zásah sa vykonáva systematicky s použitím označených deratizačných staničiek, ktoré obsahujú buď chemickú nástrahu alebo návnadu bez chemickej látky (pokiaľ sa vykonáva v objektoch potravinárskeho priemyslu alebo reštauráciách) a neodmysliteľnou súčasťou deratizácie je aj príslušná dokumentácia.

(ars, foto: int)