Muža v pube nadrogovali a potom okradli

Mám príbeh, ktorému by som možno ani neverila, keby sa nebol stal môjmu manželovi večer 20. mája 2008 v Starom Meste. Na objasnenie, som Slovenka, manžel je cudzinec, dlhé roky sme žili v Bratislave, už dva roky žijeme v zahraničí.

V ten deň bol manžel na služobnej ceste v Bratislave, kým ja som bola doma (v zahraničí). Muž mal náročný pracovný deň, a keď konečne skončili okolo 22. hodiny, bol hladný. A keďže nechcel nikoho z priateľov otravovať, išiel na večeru sám. Do našej obľúbenej reštaurácie De Zwaan.

Tam si objednal večeru, pivo a čakal. Zamerala sa na neho skupina ľudí (vraj jeden párik a jedna žena), ktorí si pod zámienkou, že si nemajú kam sadnúť a on bol sám, prisadli k nemu. Po istom čase si odsadli. No medzitým mu museli do piva nasypať drogu, lebo keď platil, už mu začínala účinkovať, od toho momentu mal už pamäť aj vôľu ovládať svoju činnosť pomerne rozmazané. Zaplatil a ledva vyšiel z dverí. Vonku ho už čakali títo ľudia, ktorí mu chceli „pomôcť“, keďže ledva chodil. On nemal silu niečo urobiť. Posledné, čo si pamätá, je, že ho naložili do auta a odišli s ním.

Prebral sa až nad ránom, zaliaty krvou, netušil vôbec, čo sa stalo, kde je. Niekoľko hodín sa motal dokola, a keď sa už ako-tak prebral z tej drogy, nejako našiel svoj hotel. Na toto všetko si spomína len veľmi ťažko, netuší, kde vlastne bol, ani ako sa dostal do hotela. V hoteli ho už našla kolegyňa, ktorá ho mala vyzdvihnúť a nehlásil sa. Tá ho vzala na vyšetrenia do nemocnice. Mal otras mozgu, rozbitú hlavu, nejaké modriny po tele, no, našťastie, nič vážne. Ukradli mu peniaze a zlato.

Žiaľ, v ten istý deň odchádzal späť k nám, takže na políciu nestihol ísť. Ja som to dodatočne nahlásila na polícii cez e-mail, ale nič si od toho nesľubujem. Som šťastná, že sa mi manžel vrátil v poriadku domov, ale mohlo sa to skončiť aj inak.

Neviem, čo to je za skupinka, či je jedna, či ich je viac, či to robia denne, či spolupracujú s personálom reštaurácie, či chodia aj do iných reštaurácií. Cudzinci sú ľahká obeť, zvyčajne majú veľa drahých vecí a peňazí.

Keby som ešte bývala v Bratislave, možno by som skúsila tam zájsť a zahrať sa na zahraničnú turistku a možno ich nachytať. Alebo niečo iné. Žiaľ, zo zahraničia som bezmocná.

Alexandra Mason
LIST ČITATEĽA