Ploty slúžia popíjajúcim ako toalety

Bývam v mestskej časti Staré Mesto, Horský park. V mysliach ostatných, luxusná časť Bratislavy. Je to pravda. Je tu kus prírody, tak povediac v centre mesta. Tunajšia realita však nekorešponduje s ideou ostatných.

Miesto, ktoré opisujem, je pri križovatke a priamo lemované dvoma zástavkami MHD č. 84 a 41. Odhliadnuc od toho, že priamou súčasťou tohto zariadenia je predajňa Zelenina a ovocie, ako aj obchodík potravín s potrebami pre domácnosť a rôzny tovar. Sám si neviem odpovedať, či toto miesto je, alebo nie je verejným priestranstvom.

Ja si myslím, že to je verejné priestranstvo. Ľudia sem chodia nakupovať drobnosti a cez víkend je i pre nás búda, ako ju doma nazývame, spásou, záchranou v prípade výpadku domácich zásob.

Spomínaný bufet ma doviedol k tomuto kroku. Denne tu prechádzajú ľudia. Z môjho pohľadu je to nevkusné miesto. Od rána do neskorého večera, teda noci, tam vysedávajú a holdujú alkoholu rôzni nádenníci, robotníci a bezdomovci. Vznikla tu už istá domáca skupina, ktorá akoby bola ochraňovaná súcitom predavačiek. V pohostinstve sama hostinská s nimi posedáva za jedným stolom. Aby som bol presný, sedia spoločne na jednej lavici.

Toto miesto je negatívnym ukazovateľom a navyše vrhá veľmi zlé svetlo nielen na okolie, ale i na celú lokalitu. Zariadenie, ktoré tu je, nie je ničím iným ako lacným staničným bufetom. Ak sa bavíme o lukratívnej časti Bratislavy, tak ako je možné, že práve tu vzniklo a existuje takéto zariadenie. Na to platíme mestu naše dane za lukrativitu?

Ako sa má zmeniť myslenie detí, ak denne vidia na uliciach to, čo tu je. Obdivujem odvahu i trpezlivosť žien, študentiek z internátu Horský park a mamičiek s deťmi. Ako sa môžu cítiť po ataku priamo na ich adresu. Slovné argumenty od štamgastov a hodnotné anekdoty korunované vulgarizmom priamo pred vlastnými deťmi.

Neprajem nikomu, aby sa vám chodili vyprázdňovať k plotu. Ono niet sa čomu čudovať. Práve naše ploty sú pravdepodobne jediným sociálnym zariadením.

Otvorme oči kompetentným. Práve nám sa takýmito aktivitami znižuje kredit bývania, a tým i cena našich realít. My sme občania, ktorí platia všetky výdavky za bývanie a pocit domova. Podľa mňa, nie je nič zlé na tom, ak chceme, aby i náš domov bol pre nás sladký a príjemný.

Erich Maceják, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA