Celonočné koncerty rušia spánok mesta
Noc z 29. na 30. apríla bola pre mnohých obyvateľov Bratislavy utrpením. Nad mestom sa totiž nevznášala len temná silueta Bratislavského hradu a horúčava nastávajúceho leta, ale najmä nočná mora v podobe monotónneho bubnovania, pričom decibely tejto „hudby“ vysoko prevyšovali povolené hodnoty.
V našom meste už desaťročia platia všeobecne záväzné nariadenia, ktoré by mali obyvateľom zaručovať možnosť pokojného spánku. Ak si susedia v noci príliš nahlas vyhrávajú, alebo sa príliš nahlas bavia, má každý občan mesta právo zavolať políciu, prípadne sťažovať sa na odbore životného prostredia.
Obyvatelia Starého Mesta však musia (naozaj musia???) už niekoľko rokov znášať výstrelky organizátorov koncertov, ktorí nechcú pochopiť, že verejné priestranstvo nie je koncertnou sieňou. Už niekoľko rokov sa udržiava zlozvyk ničiť nervy obyvateľov centra Starého Mesta príliš hlučnými a po 22. hodine sa nekončiacimi koncertmi na Hlavnom námestí v rámci Kultúrneho leta. V blízkych domoch by chceli spať starší ľudia, ale aj deti a pracujúci stredného veku. Na to nikdy nepomyslia tí, ktorí dávajú súhlas, aby sa nad mestom do 6. hodiny ráno rozliehali zvuky tam-tamov navyše zosilnené reproduktormi.
„Koncert“ v noci z 29. na 30. apríla sa niesol z územia Petržalky. Počas tejto noci museli zatvárať okná obyvatelia Kramárov, okolia Slavína, Dlhých Dielov, Mudroňovej aj Červeného kríža. Nič však nepomáhalo. Rozospatí ľudia sa potácali s bolesťami hlavy po svojich bytoch. Hluk prenikal cez všetky múry. V stredoveku patrilo k druhom tortúry aj trápenie odsúdených či vypočúvaných monotónnym zvukom.
Obyvatelia nášho mesta takú „kanonádu“ nezažili od roku