Zdroj: ac
Pred štyrmi rokmi, keď sa začala búrať nedostavaná nemocnica na Rázsochách, veril, že v tomto nádhernom prostredí sa raz naozaj budú uzdravovať pacienti. Dnes vieme, že milióny z plánu obnovy nepomôžu, špičkovú univerzitnú nemocnicu má postaviť štát, ktorý to však za takmer štyri desaťročia nedokázal. V čom vidí zlyhanie hlavný architekt pôvodného objektu Jindřich Martin? (na úvodnej foto) Naďalej verí, že tento veľký projekt má šancu?
Začiatkom júna padol definitívny verdikt, nová nemocnica na Rázsochách sa bude musieť financovať zo štátneho rozpočtu. Čo ste si vtedy pomysleli?
Ťažko sa mi vyjadruje k tejto nemocnici, je to moja karma, a zároveň tragédia. A pre spoločnosť veľký neúspech, ktorý sa datuje od tridsiatych rokov minulého storočia. Vtedy sa prvýkrát prejavil záujem vybudovať v Bratislave fakultnú nemocnicu. V roku 1932 sa na území Lanfranconi uvažovalo s výstavbou univerzitného mesta, ktorého súčasťou mala byť lekárska fakulta s fakultnou nemocnicou. Žiaľ, po 45-om tieto snahy ustali. Napokon až v roku 1969 vyhlásili verejnú urbanisticko-architektonickú súťaž, ktorú vyhral náš mladý kolektív tridsiatnikov. Stavba bola zapísaná ako záväzná úloha štátneho plánu uznesením vlády 7. júla 1986.
No nemocnicu stále nemáme a po najnovšom rozhodnutí vlády aj prestávame veriť, že sa jej raz dožijeme. Sú Rázsochy zakliate?
Tvrdím, že pokiaľ takýto projekt nemá človeka na najvyšších miestach, ktorý by sa zaň zasadzoval, akéhosi krstného otca, tak nebude mať úspešný koniec. Preto to tak dopadlo s pôvodnými Rázsochami - všetky vlády za tie desaťročia ubezpečovali, že im na dostavbe nemocnice záleží, ale vzápätí to išlo do stratena.
Približne v rovnakom čase sa však začala stavať nemocnica na Antolskej v Petržalke, pod ktorou ste podpísaný ako spoluautor, a tá funguje. V čom bol rozdiel?
Práve v tom, že petržalská nemocnica mala svojho „krstného otca“, ktorý sa za ňu zasadzoval, bol ním vtedajší mestský tajomník strany. Navyše, pre nové veľké sídlisko na pravom brehu Dunaja bola nevyhnutná. Výstavbu na Rázsochách mal však v tom čase pod palcom Západoslovenský KNV a v rámci kraja nebol záujem postaviť nemocnicu práve v Bratislave.
Z búrania vašej stavby v máji 2019 urobil vtedajší premiér „slávnostný akt“ za prítomnosti televíznych kamier, akoby sa už začínalo reálne stavať... Ako malý posun ľudia vnímajú prvé vizualizácie nových Rázsoch, ktoré nedávno sprístupnilo ministerstvo zdravotníctva. Páčia sa vám?
Zaujímavé je, že komore architektov sa nepozdávali, ja som však videl len to, čo sa zverejnilo na sociálnych sieťach a v médiách. Aby som sa mohol kvalifikovane vyjadriť, potreboval by som vidieť predovšetkým dispozičné riešenie.
Vizualizácia novej nemocnice, ktorú sprístupnilo ministerstvo zdravotníctva.
Upozorňovali ste napríklad na komplikovaný terén, ktorý má prevýšenie až 21 metrov. Ako si s ním poradili v novom projekte, viete to prečítať zo zverejnených vizualizácií?
Zdá sa mi, že vizualizácia prevýšenie rešpektuje, ale úplne presne by som to videl až vtedy, keby som mal k dispozícii napríklad rezy plánovaného komplexu budov.
Stále veríte, že nemocnica na Rázsochách má šancu?
Veľmi tomuto projektu fandím, ale nie som si istý, či sú na ministerstve zdravotníctva odborníci, ktorí majú dostatočné skúsenosti s takouto investičnou výstavbou. Obávam sa, že nie. Mať takýchto ľudí je však mimoriadne dôležité.
Predstavme si, že celý ďalší proces prebieha bez problémov, nechýbajú financie ani záujem stavať. Aký by v tomto prípade mohol byť reálny termín pre nemocnicu?
Počítajme. Keď k dvom rokom potrebným na projektovanie prirátame rok na všetky vyjadrenia k projektu vrátane stavebného povolenia, máme tri roky len na prípravu. Odhadujem, že keby sa urýchlene vyriešili aj veci okolo verejného obstarávania, mohlo by sa začať stavať v roku 2026 a komplex by mohol byť hotový najskôr o ďalšie štyri roky, ak si ako príklad vezmeme nemocnicu v Boroch. Rázsochy sú však oveľa väčší projekt ako Bory.
Pôvodná stavba na Rázsochách - zďaleka to nebol iba skelet.
Ako by to vyšlo finančne?
Nezabúdajme, že nemocnica sa skladá z dvoch častí, stavebnej a technologickej. Stavebná časť, to sú vlastné konštrukcie, povrchové úpravy, okná, strechy, elektrina, kanalizácia, vodovod a tak ďalej. Ale rovnako dôležitá je technologická časť vrátane medicínskeho vybavenia, kde podľa doterajších skúseností platí, že z hľadiska nárokov na financie zhltne takmer polovicu nákladov. Čiže ak sa z plánu obnovy rátalo so sumou 281 miliónov eur len na takzvanú hrubú stavbu, kde by ale ešte neboli zabudované priečky, podlahy, dlažby či obklady, tak k tým 281 miliónom treba prirátať ďalšie náklady na dopracovanie stavebnej časti. A potom sa musia nájsť peniaze na vybavenie nemocnice, a to nielen medicínskou technológiou, ale aj vzduchotechnikou, chladením, meraním regulácie, vnútornou dopravou, potrubnou poštou... Môj odhad je približne 630 miliónov eur. Nájdu sa v štátnom rozpočte? A bude chcieť nová vláda, ktorá vzíde z volieb, stavať túto nemocnicu?
Areál nebol poriadne strážený, zlodeji poodnášali, čo sa dalo, aj vzduchotechniku či zariadenia výmenníkových staníc.
Tak sa opäť vráťme na chvíľu do minulosti. Ešte pred zbúraním rozostavanej nemocnice ste vy sám zabezpečili statický posudok, ktorý potvrdil, že stavba je zdravá. Navyše, pripravili ste koncepciu, ako by sa dal projekt prispôsobiť dnešným nárokom - ako napríklad zvýšiť počet lôžok či vyriešiť operačky, ktoré nemali požadovanú konštrukčnú výšku...
Áno, v hlave aj na papieri mám dávno všetko vyriešené. Ibaže, stručne povedané, nebol záujem pokračovať vo výstavbe pôvodnej stavby, do ktorej štát pred jej definitívnym zastavením v roku 2002 investoval asi 780 miliónov korún a na zbúranie a zhotovenie novej projektovej dokumentácie ďalších takmer 32 miliónov eur. Dnes nemáme nič, len stavenisko. Ťažko povedať, že by sa takéto niečo mohlo stať v niektorej krajine vyspelého sveta.
Hovoríte, že investície do stavby predstavovali v prepočte takmer 26 miliónov eur – pritom to, čo sa stihlo postaviť, bol vraj len skelet. Súhlasíte?
Určite nie, pri realizácii pôvodnej stavby nemožno hovoriť iba o skelete. Jednotlivé bloky už mali vyriešené provizórne strechy na báze tepelných a vodotesných vrstiev, ktoré boli odspádované do zvislých dažďových kanalizácií, odvedené do podzemných vodorovných kanalizácií, čím bola stavba chránená proti poveternostným vplyvom zhora. Z bočných strán boli niektoré bloky chránené obvodovými vrstvenými panelmi, doplnenými drevohliníkovými oknami. Dokonca hospodársky blok dodávkovej ústredne už mal vonkajší obklad, takže fasáda v tejto časti bola ukončená. V ďalších častiach stavby bola namontovaná kotolňa – tri ťažké kotly, výmeníkové stanice, vzduchotechnické strojovne, v podzemných spojovacích koridoroch pod stropmi ležaté rozvody, kanalizácie vody, elektrické káble a podobne.
Architekt Jindřich Martin mal detailne premyslené, ako sa dá projekt prispôsobiť dnešným nárokom.
Všetko, čo ste teraz vymenovali, zo stavby zmizlo.
Žiaľ, vinou nedostatočného stráženia staveniska sa všetky tieto zabudované konštrukcie a materiály rozkradli. Takže zostal skutočne iba statický nosný skelet. Pokladám to za trestuhodnú stratu zabudovaných finančných prostriedkov, ku ktorej došlo pre nezodpovedný prístup kompetentných. Pripomeniem v tejto súvislosti aj rok 1996, keď sa spracoval projekt pred dokončením stavby, na základe ktorého sa predĺžilo stavebné konanie. V rámci neho sa upravili dispozície, lôžka i medicínske prevádzky, pridali sa jednotky intenzívnej starostlivosti aj heliport. Na tento upravený projekt nám vypracovala expertízu rakúska firma Vamed, ktorej hlavnou náplňou je projektovanie, investovanie a realizácia zdravotných stavieb v Rakúsku a západnej Európe. Keby sa v stavbe na Rázsochách pokračovalo, ako to v roku 2017 zamýšľal vtedajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker, tak s úpravami projektu a platným stavebným povolením mohla byť nemocnica v prevádzke už na budúci rok. Všetko, čo sa vložilo do pôvodnej stavby, je pochované, a perspektíva neistá.
Takže...?
Treba urobiť maximum, aby sa tento veľký projekt dotiahol do úspešného konca. Rád v tomto aj poradím, a to celkom nezištne, pretože mi záleží na tom, aby na Rázsochách skôr či neskôr vyrástlo špičkové nemocničné zariadenie, ktoré na Slovensku chýba. Princípy zdravotníckej výstavby sú rovnaké i dnes, tie sa nezmenili, potrebné sú však skúsenosti s riadením takéhoto projektu.
(ac)