Zdroj: archív Juraja Ondrušku
Aj rozľahlé plochy vinohradov vo Vajnoroch, tak ako v iných častiach nášho mesta, postupne pustli a hrozil im zánik. Až kým sa iniciatívy neujali nadšenci, ktorí pred troma rokmi založili občianske združenie VSV - Vinohradnícky spolok Vajnory a začali sa o časť viníc starať. Nechceli dopustiť, aby sa dostali do rúk špekulantom.
Predseda spolku Juraj Ondruška vysvetľuje, že Vajnoráci (pomenovanie Vajnorčania sa im nepáči) vnímajú úpadok viníc už viac ako desať rokov, problém sa však začal naplno prejavovať v roku 2019. „V tom čase začalo vajnorské družstvo, ktoré obrábalo vinohrady od čias bývalého režimu, posielať pôvodným vlastníkom viníc, často už penzistom, výpoveď nájomnej zmluvy. Boli bezradní, nevedeli, čo s vinohradmi, ktoré sa im vrátili v zlom stave, neraz len ako segmenty ucelených honov s množstvom iných vlastníkov,“ hovorí.
Tému otvorili o rok neskôr na stretnutí s primátorom Matúšom Vallom. Upozorňovali, že mnohí starí ľudia sa nedokážu starať o vinice, ktoré nečakane dostali späť, a ak mesto čo najskôr nepodchytí ich obhospodarovanie, vznikne priestor pre rôznych špekulantov. Napokon sa aktívni Vajnoráci sami ujali iniciatívy, založili si vinohradnícky spolok a začali riešiť situáciu vlastnými silami.
Neprekvapuje, že zakladajúci členovia spolku majú k vinohradníctvu blízko, podľa Juraja Ondrušku každý z nich vlastní v rámci rodiny nejaký kus vinohradu, mnohokrát sú to opäť len fragmenty honov ucelených vinohradov. „Tak je to asi v každej vajnorskej rodine. Väčšina týchto fragmentov viníc sa však dá len ťažko obhospodarovať poľnohospodárskou technikou, a treba ich spojiť aj z hľadiska pozemkového usporiadania do logických celkov, napríklad do takých, ako ich družstvo dlhé roky obrábalo,“ pripomína.
Predseda vinohradníckeho spolku Juraj Ondruška
Jeden z členov spolku, Václav Fekete, je vinár, vinohradník i vlastník vinice, takisto v rodine Juraja Ondrušku sa vždy robilo víno. „Po starých rodičoch máme aj nejaké neprededené vinice, ale tu nie je dôležité vlastníctvo. Ide nám o zachovanie vinohradníckej tradície a bonitnej pôdy na pestovanie vínnej révy, ktorá pretrvala z dávnej minulosti a je naším vzácnym dedičstvom, dá sa na nej ďalej stavať a budovať prosperujúci región,“ zdôrazňuje s tým, že do záchrany vinohradov sa môže zapojiť ktokoľvek, kto má záujem, buď formou ich adopcie, alebo ako dobrovoľník.
O aktivitách vinárskeho spolku, aj o tom, čo si vyžaduje obnova spustnutého vinohradu nám viac povedal v nasledujúcom rozhovore.
Pred necelými troma rokmi ste založili občianske združenie – VSV Vinohradnícky spolok Vajnory, aby ste nadviazali na tradíciu vajnorských vinohradníckych spolkov. Bolo to potrebné, keď už podobný spolok u vás existoval?
Spolok sme založili v čase, keď Poľnohospodárske družstvo Vajnory nečakane vrátilo 70 hektárov viníc ich majiteľom. Vtedy boli pokusy zaktivizovať aj funkcionárov pôvodného vinohradníckeho spolku, aby pomohli zachrániť tieto vinohrady, ktoré boli v zlom stave. Neúspešne, kompetentní dávali ruky od problému preč a starý vinohradnícky spolok vo Vajnoroch bol neaktívny. Nevideli sme inú možnosť ako vziať iniciatívu do vlastných rúk. Za tie necelé tri roky sme pomohli obnoviť vinohradnícku činnosť na viac ako 20 hektároch vajnorských viníc.
Nadšenci pomohli obnoviť už viac ako 20 hektárov vajnorských viníc.
Pre vás osobne je vinárstvo vec rodinnej tradície, alebo aj profesionálneho záujmu?
Samozrejme, je to rodinná tradícia. Keď som bol malý chlapec, vinič sme mali aj v záhrade rodinného domu, tak to bolo v mnohých vajnorských dvoroch. Dedo pestoval hrozno a robil víno, neskôr aj môj otec. V obytnej časti Vajnor vinič postupne nahradil trávnik alebo si pôda našla iné využitie. Tento trend nepovažujem za zlý, vinič má byť na kopci, nie v doline. Ľudia ho pestovali pri dome preto, lebo za komunistov mal každý „strapec“ hodnotu, keďže hrozno z karpatských viníc slúžilo na „kolektívne“ využitie vo vinárskych závodoch, museli si ho dopestovať tam, kde sa dalo.
Proces spracovania hrozna mi je však blízky aj profesijne, Technológie sú dnes nevyhnutnou súčasťou kvalitnej a efektívnej produkcie a ja sa technológiami všeobecne zaoberám aj na Strojníckej Fakulte STU, kde pôsobím ako vedecký pracovník v oblasti strojárstva a technológie. V našom vinohradníckom spolku sa snažíme aplikovať moderné trendy v podmienkach malovinárstva a maximalizovať tak kvalitu našich vín. Ja ako predseda a technológ garantujem komplexný proces produkcie vína a pestovania hrozna pod značkou VSV.
S kým spolupracujete pri záchrane viníc?
Ťažko spomenúť všetkých, a pritom na nikoho nezabudnúť. Sú to dobrovoľníci a vinári aj vinohradníci z regiónu, napríklad z Rače, Jura, Pezinka, Modry, Limbachu a, samozrejme, z Vajnor.
A mestská časť...?
Začiatok našej práce motivovala práve nečinnosť mestskej časti, ktorá sa aj na základe tematizovania problému viníc pomaly prebúdza. Tento rok sme ju prvýkrát žiadali o finančnú podporu a boli sme úspešní. Očakávame, že spolupráca sa bude prehlbovať a pomôže zachovať tradície pestovania hrozna na úbočí Karpát vajnorského katastra. Treba spomenúť, že po založení nášho spolku sa „prebudil“ aj ďalší spolok, ktorý podporu mestskej časti využíva už dlhšie a veľa prostriedkov aj energie investuje do propagácie a prezentovania tzv. „vinohradníckeho folklóru“.
Čo je váš najväčší úspech?
To ukáže čas. V každom prípade má však celospoločenský dopad najmä to, že 8 hektárov vinice Pod Prešovňou (Olšie - Oľša = Jelša), popri cyklotrase Jurava, obhospodaruje vďaka našim aktivitám vinár z Rače Miloš Maťúš. Podarilo sa nám dohodnúť spoluprácu medzi ním a Vajnorským urbárom. Je to vinohrad, ktorý bol roky neobrábaný, takže si bude vyžadovať ešte kopec energie. Dôležité je, že sa strihá, mulčuje a robí základná údržba, kým začne efektívne rodiť, a prinášať aj úžitok.
Vajnorský vinohradnícky spolok je registrovaný aj ako výrobca vína.
Váš spolok ponúka záujemcom možnosť adoptovať si časť vinice. Ako to funguje?
Stále nám chýbajú dobrovoľníci, ktorí sú ochotní zapojiť sa do záchrany vajnorských viníc. Kto má však záujem, tomu pomôžeme prenajať si vinohrad, o ktorý sa jeho majiteľ nedokáže alebo nechce starať. Poskytneme mu zoznam a ak v ňom nenájde vyhovujúci súbor parciel pod vinicou, skontaktujeme ho s vlastníkom, aby si dohodli podmienky prenájmu.
S čím musí nový hospodár rátať?
Musí mať veľa voľného času a pozitívnej energie, aby sa pustil do obnovy vinice. Obnoviť zanedbaný vinohrad si vyžaduje mnohonásobne vyššie úsilie ako udržiavať vinohrad v zdravej kondícii. Keď už máme prosperujúci vinohrad, prípadne ešte aj vinárstvo, je to koníček na plný úväzok. Samozrejme, záleží na hospodárovi, v akej intenzite sa mu bude venovať, čokoľvek však urobí, bude lepšie, ako keby neurobil nič.
Čo je najťažšie pri obnove spustnutého vinohradu?
Asi najväčším bojom je čistenie od šípok, černíc a iného náletu, opravovanie drôtenky a stĺpikov. Zelené práce vedia tiež potrápiť, ak zvolíme menej radikálny rez na začiatku. Zanedbaný vinohrad si vyžaduje aj vhodnú aplikáciu postrekov. Pre náš spolok je zase najťažšie zohnať ochotných ľudí zapojiť sa, keď treba. Moderné vinohradníctva nahrádzajú ľudskú prácu strojmi, ale na to treba mať novo vysadený vinohrad, čiže vinohradnícku infraštruktúru vhodnej koncepcie a v dobrom stave. To sa nedá v našich podmienkach aplikovať, veľakrát musíme robiť veci po starom, pekne ručne. Klčovanie je ale posledná možnosť, nová výsadba si vyžaduje nemalé finančné nároky a výsledky v podobe efektívnej produkcie hrozna prídu až o niekoľko rokov. My sa snažíme zachovať staré korene v maximálnej možnej miere a pri výpadkoch ich dosádzame.
Spolok ponúka svoje vína na rôznych podujatiach.
Ako môžu pomôcť dobrovoľníci, ktorí si netrúfajú starať sa o vinohrad sami?
Môžu pomáhať v obhospodarovaní našej komunitnej vinice či viníc v okolí, zapojiť sa do našich priebežných aktivít. Ak je vôľa, určite vieme prispôsobiť model aktivít individuálnym možnostiam. Vinohrady sú ideálny priestor aj na nárazové akcie pre firmy v rámci tímbildingu. Náradie aj občerstvenie vieme zabezpečiť a dohodnúť individuálne podmienky akcie.
• Moderné vína z tradičnej pivnice
Vajnorský vinohradnícky spolok je registrovaný aj ako výrobca vína, ktoré ponúka na podujatiach ako Dušičková zábava, Vína v parku, Vajnorské dožinky, Bašavel, v rámci Kultúrneho leta či na Lokálnom trhu. „Na spracovanie a uskladnenie vína využívame pivnicu na Pračanskej ulici. Nie je veľká, ale podarilo sa nám modernizovať jej vybavenie,“ hovorí Juraj Ondruška. Začiatkom mája a v júni spolok pripravuje ďalšie dve akcie vo Vajnoroch – príďte, presvedčíte sa, že kvalitné moderné víno sa dá urobiť aj v „tradičnej“ vajnorskej pivnici pod rodinným domom.
• Na záver hádanka:
Viete, prečo je v logu Vinohradníckeho spolku Vajnory aj ruža?
Juraj Ondruška vysvetľuje: Vinohradnícke ruže sa sadili na začiatok riadku ako indikátor príchodu múčnatky. Vinohradník vtedy vedel, že je potrebné vinohrad rýchlo ošetriť. Na listoch ruže sa totiž táto hubová choroba - biely povlak objaví o niekoľko dní skôr ako na listoch viniča.
(ac)