Zdroj: Marián Dekan
Nie všade v Horskom parku sa môžete pohybovať bez obáv, sú miesta, kde reálne hrozí, že na vás spadne konár stromu, keďže sa tam nerobia žiadne orezy či výruby. S vytvorením bezzásahových zón v tomto vzácnom území mnohí ľudia nesúhlasia, a sú medzi nimi aj odborníci. Občianske združenie OZ Hrad – Slavín pripravuje k téme verejnú diskusiu, magistrát tvrdí, že sa jej nebráni.
Zámer znie sympaticky – vďaka bezzásahovému režimu vo vyznačenom priestore Horského parku je šanca zachovať všetky pôvodné stromy, aj tie, ktoré by bolo potrebné z bezpečnostných dôvodov odstrániť. Navyše, torzá drevín ešte ďalšie desaťročia poslúžia na rozmnožovanie hmyzu či ako potrava pre vtáctvo. A my zas môžeme pozorovať prirodzené procesy prírody.
Fakt však je, že pohľad na popadané stromy a konáre, niekedy rovno na chodníku, pôsobí na mnohých ľudí skľučujúco, a vyvoláva tiež obavy. Horský park, na ktorý sa vzťahuje 4. stupeň ochrany, sa mení miestami na divočinu, kam vstupujeme na vlastné riziko.
Magistrát pripomína, že lesopark je rozdelený na tri funkčné priestory (prírodný bez zásahu človeka, prechodný a rekreačný), pričom cieľom je zosúladiť tieto funkcie. „V tomto chránenom území bol stanovený dlhodobý cieľ starostlivosti, týkajúci sa jednak zachovania ekologických hodnôt starého lesného porastu a naň viazaných chránených druhov rastlín a živočíchov, ktoré tvoria predmet ochrany chráneného územia, a jednak vytvorenia podmienok na využívanie časti územia verejnosťou,“ približuje pointu Programu starostlivosti o chránený areál Horský park z roku 2019 hovorkyňa magistrátu Dagmar Schmucková. Dokument vypracovali odborníci Štátnej ochrany prírody (ŠOP) spolu s hlavným mestom v presvedčení, že forma starostlivosti si v prípade tohto lesoparku vyžaduje osobitný prístup.
Na rizikové miesta upozorňujú tabuľky.
Hovorkyňa vysvetľuje, že Horský park nie je a ani v minulosti nebol klasickým mestským parkom ako napríklad Sad Janka Kráľa či Medická záhrada. „Na jeho území sú na zabezpečenie prirodzeného vývoja cenné nielen dreviny v dobrej kondícii, ale aj postupne starnúce a odumierajúce jedince. Tie totiž predstavujú prirodzený biotop pre rôzne druhy húb, rastlín a živočíchov. Aj z tohto dôvodu sa v parku zámerne ponechávajú bútľavé a padnuté stromy. Súčasný manažment sa prioritne zameriava na zabezpečenie prirodzenej obnovy porastu s reguláciou výskytu inváznych druhov rastlín,“ dodáva Dagmar Schmucková.
Aj tu môže na vás spadnúť konár...
Je však naozaj nevyhnutné hľadať kompromis medzi rekreačným využitím územia a zachovaním prírodných hodnôt parku, sú tieto dve funkcie v protiklade? Predsedníčka OZ Hrad – Slavín Sabina Barborjak si to nemyslí: „Zachovať možno rekreačnú funkciu, a zároveň ochranu tejto cennej prírodnej lokality rovnakým spôsobom, ako sa zachovala po celý čas existencie Horského parku.“
Upozorňuje, že na rozdiel od divokej prírody je v mestských parkoch veľký pohyb ľudí, a tí sa v nich musia cítiť bezpečne. Pravdaže, na druhej strane majú dodržiavať pravidlá, ktoré parky chránia pred poškodením. „Oba tieto body v posledných rokoch v Horskom parku zlyhávajú. Zonácia je rizikom nielen pre návštevníkov parku, ale aj pre samotný park, podľa nášho názoru môže viesť až k degradácii celého územia. Bijeme na poplach, pretože sa chceme vyhnúť nezvratným zmenám, ktoré ho čakajú, ak kompetentní nezmenia prístup,“ hovorí.
Spadnuté dreviny v bezzásahovej zóne zostávajú - môžu poslúžiť na rozmnožovanie hmyzu či ako potrava pre vtáctvo.
Združenie OZ Hrad – Slavín preto pripravuje konferenciu s účasťou odborníkov, magistrátu i širokej verejnosti, k starostlivosti o Horský park. „Debate o aktuálnom stave, možných zlepšeniach, budúcnosti Horského parku, aj o prípadnom prehodnotení niektorých častí Programu starostlivosti sa určite nebránime, naopak radi budeme takúto debatu iniciovať,“ reaguje mesto.
Rozdelenie Horského parku na zóny s rozdielnym prístupom starostlivosti platí od roku 2019.
• Zonácia lesoparku
Biela zóna: Zahŕňa takmer polovicu územia, povolené sú výruby nebezpečných stromov, orezy konárov aj dosadba drevín a bylín.
Žltá zóna: Zásahov je v nej minimálne, výruby a orezy stromov, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť, sa robia vo výnimočných prípadoch.
Červená zóna: Ide o bezzásahovú zónu, kde je prioritou ochrana prírody, aby sa zachoval starý lesný porast s pôvodnými druhmi biotopov.
Rozhovor so Sabinou Barborjak, predsedníčkou občianskeho združenia OZ Hrad - Slavín, uverejníme zajtra. Cituje v ňom aj časť z listu uznávanej odborníčky.
(ac)