Zdroj: Matúš Husár
K vianočnému stolu vo väčšine našich rodín patrí ryba. No v Bratislave, niekdajšom Prešporku, boli vďaka Dunaju ryby na tanieri veľmi často i v minulosti. Naši predkovia pred stáročiami lovili aj obrovské vyzy, ktoré každý rok tiahli z Čierneho mora do Dunaja na svoje neresiská pod Bratislavou, niektoré migrovali dokonca ešte o mnoho kilometrov vyššie proti prúdu Dunaja a jeho veľkých prítokov. Túto megarybu, ktorá môže vážiť aj vyše tony, u nás naposledy videli v roku 1957. Aká je šanca, že sa raz vráti?
Model vyzy v skutočnej veľkosti si môžete pozrieť v SNM - Prírodovednom múzeu na Vajanského nábreží (na úvodnej foto, pri modeli stojí riaditeľ múzea Ján Kautman). Tie živé uvidíte v akváriu v moravskej obci Modrá či v ekocentre pri maďarskom meste Tiszafüred, pravdaže, mladé, čiže oveľa menšie jedince. V sladkej vode prežijú, ale nedokážu sa prirodzene rozmnožovať. Dôležitým životným prostredím týchto jeseterovitých rýb je totiž more, odkiaľ pravidelne tiahnu proti prúdu rieky na svoje neresiská.
Tie, ktoré priplávali do nášho úseku Dunaja, mohli dosiahnuť hmotnosť aj cez tisíc kilogramov a merať viac ako šesť metrov. Posledný exemplár tejto starobylej ryby, ktorá sa dožíva približne sto rokov, pozorovali na našom území v roku 1957 pri obci Sap. Pohľad na chrbát obra, ktorý sa vynoril z rieky, bol určite prekvapením, no kým sa muži vrátili s harpúnou, zmizol. „Táto vyza vážila podľa odhadu okolo päťsto kilogramov. Bola však len videná, nepodarilo sa ju uloviť. Nik nevie, čo sa s ňou stalo,“ hovorí riaditeľ Prírodovedného múzea Ján Kautman.
Rybári pri ulovenej vyze. Na foto je uvedený rok 1921.
Pripomína viac dôvodov, prečo sa tieto impozantné ryby z Dunaja vytratili, okrem nadmerného lovu je to výstavba vodných diel Železné vráta I a II spred vyše 50 rokov, ku ktorým pred 30 rokmi pribudlo Gabčíkovo. „Pre obrovské vyzy, ktoré sa z Čierneho mora chodili neresiť do dolného či stredného toku Dunaja, sú tieto priehrady nepreniknuteľné. To je jedna z hlavných príčin problematického návratu. Ale už v 19. storočí bolo výz veľmi málo, pretože sa dlhodobo a veľmi intenzívne lovili, čím sa populácia veľmi výrazne zmenšovala,“ približuje zoológ.
Vyzy sa u nás lovili od nepamäti. „Podľa informácií, ktoré máme z predchádzajúcich storočí, išlo o bežnú rybu, ale spôsoby lovu neboli vtedy veľmi šetrné. Rybári v predchádzajúcich storočiach ich lovili buď do veľkých sietí, alebo stavali kolové ploty, kam naviedli ryby do uzavretého priestoru, kde už boli ľahkou korisťou. Ďalšou nie veľmi šetrnou metódou, bolo nabodávanie na dlhé tyče s hrotmi alebo samozasekávacie háky a následne sa vyzy vyťahovali z vody s pomocou dobytka,“ pokračuje Ján Kautman.
Vyzu môžete vidieť naživo v akváriu – napríklad takto v maďarskom Tiszafürede.
Vyza má kvalitné mäso bez svalových kostí, ktoré sa v Prešporku predávalo na rybom trhu pri dnešnom Moste SNP. Mäsa bolo tak veľa, že si na ňom pochutnávalo dokonca služobníctvo. Vzácny čierny kaviár, ktorý je dnes jednou z najdrahších komodít, však naši predkovia nevedeli úplne doceniť, používal sa presolený alebo ako liečivo proti moru, často ho vyhadzovali alebo ním kŕmili zvieratá. Dnes sa vyzy a ostatné veľké jesetery lovia práve pre túto delikatesu, ktorej majú obrovské množstvo, môžu to byť až desiatky či stovky kilogramov kaviáru od každého jedinca. Komerčný lov prebieha najmä v Kaspickom mori, pričom prístup rybárov je doslova barbarský - rybu chytia, vyberú z nej ikry a telo hodia späť do mora. Tony a tony mäsa sa zbytočne znehodnotia.
Dnes najmä v západnej Európe existujú komerčné alebo i záchranné chovy výz a jeseterov vo veľmi náročných akvakultúrach. Dôvodom je produkcia kaviáru, a tiež záchrana pôvodných prírodných populácií, ktoré sa drancujú pre finančné zisky, často formou nelegálneho lovu a obchodu.
Vody Dunaja s priľahlými mŕtvymi ramenami kedysi oplývali bohatstvom rýb, len pracovníci štátneho rybárstva vylovili z neho ročne približne tisíc metrických centov šťúk, kaprov, sumcov, zubáčov, lieňov a ďalších druhov. Foto je z roku 1959, to už po vyze nebolo ani stopy.
Ján Kautman vysvetľuje, že z jeseterovitých rýb nám zostal na našom území len jeseter malý, ktorý trvalo žije v riekach, no aj jemu treba výdatne pomáhať umelým odchovom, pretože populácia je pomerne slabá. „V súčasnosti sa v našom prostredí Dunaja udomácňuje aj jeseter sibírsky, ktorý ušiel z chovov, zatiaľ však nie je preukázané, že by bol schopný sa u nás rozmnožiť. Iné druhy jeseterovitých rýb sa u nás momentálne nevyskytujú,“ dodáva s tým, že pre rybárov môže byť jeseter sibírsky síce atraktívna ryba, ale na druhej strane každý nepôvodný druh prináša množstvo otázok, a najmä rizík pre našu pôvodnú faunu.
Aká je nádej, že sa do nášho Dunaja vráti vyza veľká? Na túto otázku odpovedá riaditeľ múzea opatrne. Odborníci v Európe pracujú na viacerých projektoch na zlepšenie migrácie jeseterov i ďalších druhov rýb, ale už Železné vráta na hranici Srbska a Rumunska sú vážnou bariérou. Nielen vyzy, ale aj iné druhy rýb uskutočňujú dlhé migrácie proti prúdu riek, no v Dunaji i v mnohých iných riekach ich zastavia priehrady, hate a vodné elektrárne.
Bariérou pre návrat vyzy je aj vodné dielo Gabčíkovo.
„V každom prípade, odborníci hľadajú riešenie, aby ryby mohli prekonať túto prekážku. V skalách pri Železných vrátach ťažko vysekáte rybochod – náhradnú cestu pre bežné ryby, nieto pre vyzu vážiacu stovky kilogramov. Špekulujú však napríklad nad rybím výťahom, kam by sa ryby naviedli do určeného priestoru a výťahom by prekonali vysoký múr hrádze, aby aspoň časť z nich mohla preniknúť ďalej. Ďalšia otázka však je, či sa vyzy vôbec budú snažiť dostať k nám do stredného toku Dunaja, či z tej dunajskej populácie, ktorá sa rozmnožovala u nás, ešte zostali jedince s pamäťou, kam sa majú vrátiť a rozmnožiť sa. A budú sa vedieť vrátiť aj späť a prekonať tie isté prekážky dole prúdom? Nevieme. Návrat výz a veľkých jeseterov do Dunaja je podľa mňa na hranici utópie, ale vážne sa ním zaoberajú veľké skupiny ichtyológov, je teda možné, že sa niečo podarí,“ uzatvára Ján Kautman.
• Vyza veľká
• Je to starobylá ryba, ktorá žije v mori a na neres tiahne proti prúdu riek, zvyčajne na miesto, kde sa vyliahla.
• Pohlavne dospieva medzi 15 a 20 rokom, dožíva sa aj vyše 100 rokov.
• Vyzy, ktoré boli pozorované v našom úseku Dunaja, mohli v extrémnych prípadoch vážiť vyše 1 tony a merať 6 metrov i viac.
• Naši predkovia lovili vyzy pomocou sietí, kolových plotov a samozasekávacích hákov.
(ac)