Inšpirácie pre náš Dunaj: Pláže, kemping, galérie, kaviarničky... Pozrite sa, ako žijú s riekou veľkomestá

Zdroj: ac

Ako využiť potenciál Dunaja, sprístupniť ho na rôzne aktivity udržateľným spôsobom? Nápadov pre Bratislavu je viac. O možnostiach a dobrých príkladoch diskutovali najnovšie aj účastníci konferencie Na jednej lodi. Pozrite sa, ako vedia žiť s riekou veľkomestá za našimi hranicami.

Na podujatie, ktoré pripravila Bratislava Tourist Board (BTB) v spolupráci s občianskym združením Punkt, nadviazala výstava Rieka v meste na Rybnom námestí. Až do konca novembra si tu môžete pozrieť projekty, ktoré menia tvár brehov Dunaja, ale tiež sami si predstavovať budúcnosť našej veľrieky a jej nábreží.

Popri dobrých príkladoch zo zahraničia výstava prezentuje viaceré návrhy pre naše mesto. Najkomplexnejším je urbanisticko-krajinárska štúdia Bratislavský Dunajský Park, ktorá prináša konkrétne opatrenia, ako ochrániť územie dunajskej prírody, a zároveň vytvoriť miesta, ktoré by sme mohli využívať na oddych či šport.

„Hovoriť o Dunaji znamená uvažovať vo viacerých rozmeroch. Rieka je prírodným, ale rovnako aj kultúrnym elementom a od nepamäti existuje v symbióze s ľuďmi. Toto spolužitie sa dnes v Bratislave takmer vytratilo, preto našou spoločnou úlohou je nájsť riešenie, ako rieku, tečúcu cez mesto, vrátiť obyvateľom,“ uviedol Vladimír Grežo, predseda predstavenstva BTB.

Zdroj: ac

​Výstavu Rieka v meste predĺžili do konca novembra.

Zdroj: ac

​Medzi vystavenými projektmi je aj Nové Lido na pravom brehu Dunaja.

Odborníci aj na spomínanej konferencii pripomenuli, že budúcnosť udržateľného turizmu na Dunaji nie sú len výletné lode pre návštevníkov, ale komplexné možnosti sprístupnenia rieky od Devína po Čunovo. Ramená našej veľrieky už dnes umožňujú vodácke aktivity aj spoznávanie prírody, väčšiemu využitiu potenciálu by však pomohlo sprietočnenie mŕtvych ramien, vytváranie zelených plôch, štrkových brehov a pláží. Jedným z námetov je tiež kemping pri riečnych brehoch, ktorý by podporil cyklo-vodácku turistiku, a zároveň by mal pre mesto ekonomický rozmer – vytvára potenciál na prenocovanie, ktoré je základným merateľným ukazovateľom cestovného ruchu.

Zdroj: Matyas Rehak/BTB

​Kobky na pražských náplavkách v okolí Vltavy slúžia po rekonštrukcii aj ako kaviarne či galérie.

Zdroj: Shutterstock

​Z cesty pre autá na nábreží Seiny v Paríži je dnes mestská pláž.

Na zachovanie kontaktu ľudí s riekou je tiež dôležité, aby mohli  neprerušene kráčať po dunajskej promenáde, byť pri vode vizuálne i fyzicky. V tejto súvislosti OZ Punkt konštatuje, že bratislavské nábrežie sa nám otvára len čiastočne. Téme Mesto a rieka sa podrobne venuje na webe ctzn.punkt.sk, kde okrem iného uvádza: „Veľká a hlučná štvorprúdovka s električkovým pásom sa tiahne najdôležitejším územím od Dostojevského radu po Karloveskú ulicu. Neprístupný je zatiaľ aj Zimný prístav a na Tyršovom nábreží na petržalskej strane Dunaja sa stále parkuje. Zabúdať netreba ani na významné kultúrne a národné inštitúcie, sídliace na nábreží, ktoré sú od neho fyzicky oddelené.“

Zdroj: Steve Yeaman/BTB

​Rieka Isar uprostred Mníchova je vyhľadávaným miestom na relax i šport.

Je veľa príkladov zo zahraničia, kde mestá dokázali začleniť rieku do svojho každodenného života. V jej blízkosti vytvorili rekreačné miesta, kde môžu ľudia tráviť voľný čas, pričom ich aktivita nie je hrozbou pre okolitú prírodu. Napríklad na nábreží Seiny v Paríži sa cesty pre autá premenili na mestskú pláž a na promenády s kaviarničkami, na pražských náplavkách v okolí Vltavy sú zase zrekonštruované „kobky“ – kedysi slúžili na uskladnenie materiálu dovážaného loďami, dnes sú v nich kaviarne či priestory na kultúrne podujatia. Takýto potenciál má aj Dunaj v Bratislave a takisto v okolitých obciach pri rieke.    

Zdroj: Shutterstock

​​Inšpirácia pre náš Zimný prístav: Speicherstadt – mesto skladov v hamburskom prístave je od roku 2015 na zozname UNESCO. Lokalita sa zmenila na príjemné miesto na život, aj keď stále sú tu pozemky čakajúce na výstavbu.

(ts, ac)

Výstava na Bratislavskom hrade mapuje územia Podunajska v 17. a 18. storočí

Územia Podunajska v 17. a 18. storočí mapuje cez detailné aj kontextuálne mapy území okolo rieky Dunaj od prameňa až po jeho deltu, jeho prítokov, pôdorysy miest a pevností či plány bitiek putovná výstava "Tekuté územia. Mapy Podunajska, 1650 - 1800". Inštalovaná je na druhom poschodí Bratislavského hradu. Výstava, ktorú doteraz prezentovali na viacerých miestach v Nemecku, Rumunsku, Maďarsku, potrvá do 4. septembra. Po Bratislave ju čaká presun do Rakúska.