Zdroj: TASR
Envirozáťaže v okolí areálu bývalej chemičky Istrochem sa neriešili desiatky rokov, veľkým problémom sú skládky vo Vrakuni aj na Žabom majeri, kam sa roky vyvážal odpad z výroby. Nový zákon o odstraňovaní pozostatkov starého znečistenia, ktorý platí od 1. júna, rieši problém nekompromisne, no má to háčik. A ako reaguje Istrochem?
Nobelove závody, Dynamitka, Dimitrovka či neskôr Istrochem – kedysi slávna továreň z roku 1873, ktorá dávala prácu tisíckam ľudí, je dnes postrachom Bratislavy. Hoci chemička dlhé desaťročia zamorovala okolie, ohrozením zdravia, ktoré vyplývalo zo znečistenia, sa štát ani jej manažéri v minulosti nezaoberali. Prístup k envirozáťažiam na Slovensku výrazne sprísnila novela zákona, účet za vyčistenie pozemku môže vystaviť aj tomu, kto znečistenie nezavinil.
Nový zákon o odstraňovaní environmentálnej záťaže, ktorý platí od 1. júna tohto roka, totiž uvádza: Ak štát uskutoční z verejných prostriedkov sanáciu environmentálnej záťaže, ktorá sa nachádza na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom alebo správcom nie je štát... je povinný požadovať od vlastníka sanovanej nehnuteľnosti náhradu finančných prostriedkov vynaložených na vykonanie sanácie environmentálnej záťaže.
VIDEO z Istrochemu od urbexera Marcelita Rečinského:
Znamená to, že náklady na odstránenie pozostatkov starého znečistenia konkrétne v okolí areálu Istrochem by mal zaplatiť jeho súčasný majiteľ, teda firma veľkopodnikateľa Andreja Babiša, ktorá patrí do koncernu Agrofert. Podľa odhadu z roku 2021 ide o sumu viac ako 370 miliónov eur.
Chemička dlhé desaťročia zamorovala okolie, no jej manažéri ani štát sa tým v minulosti netrápili.
Akciovka Istrochem Reality ako vlastník pozemkov však zodpovednosť necíti. „Žiadne nové ekologické záťaže nespôsobujeme a odmietame, že by sme mali niesť zodpovednosť za niečo, čo sme nezavinili. Neexistuje žiadny právny rámec pre našu účasť na prípadnej likvidácii starých ekologických záťaží v uvedenej lokalite. Na druhej strane sme otvorení a nebránime sa diskusii s úradmi vo veci súčinnosti vedúcej k čo najrýchlejšiemu riešeniu tejto historickej a nami nespôsobenej ekologickej záťaže, čo ostatne deklarujeme niekoľko rokov,“ reagoval pre banoviny.sk riaditeľ Istrochem Reality. a. s., Pavol Zelenay.
Ako ďalej vysvetlil, časť areálu dnes prenajímajú, pričom nájomcovia využívajú priestory čiastočne ako sklady a čiastočne na výrobu, napríklad nábytku. „V zostávajúcej časti areálu postupne búrame nepoužívané objekty. Aj naďalej pokračujeme v činnostiach vedúcich k zlepšeniu životného prostredia. Ide o likvidáciu objavených nebezpečných chemických látok, odstraňovanie a zneškodňovanie nebezpečných odpadov, už zmienenú asanáciu objektov pôvodnej chemickej výroby a podobne. V naozaj malej časti areálu sa vyrábajú gumárenské urýchľovače (Sulfenax). Samozrejme s dodržiavaním prísnych pravidiel vo vzťahu k životnému prostrediu,“ zdôraznil Pavol Zelenay.
V akom stave sú niektoré objekty, dokumentujú fotografie urbexera Marcelita Rečinského.
Nevyužívané objekty vlastník areálu postupne búra.
Podľa spomínanej novely zákona si však štát môže svoje nároky súvisiace so sanáciou skládok vymáhať aj zablokovaním nehnuteľnosti. V paragrafe 9a v odseku 1 sa píše: „Vlastník sanovanej nehnuteľnosti je na základe výzvy podľa odseku 5 povinný uhradiť sumu zodpovedajúcu finančnej náhrade za sanovanú nehnuteľnosť alebo v lehote podľa odseku 5 uzavrieť záložnú zmluvu.“ A paragraf 9b v odseku 1 uvádza: „Na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady... príslušné ministerstvo rozhodne o zriadení záložného práva k sanovanej nehnuteľnosti, ak nedošlo k uzavretiu záložnej zmluvy podľa § 9a ods. 5 a nebola uhradená pohľadávka vyplývajúca z finančnej náhrady.“
Na iný problém v tejto súvislosti upozornila TV JOJ. Na sanáciu skládky chemického odpadu vo Vrakuni, ktorý sa tam vyvážal z niekdajšej Dimitrovky, môžu podľa televízie doplatiť bežní ľudia. Ako pripomenul autor reportáže, na základe prieskumov vytvorili odborníci tzv. kontaminačný mrak, teda plochu, kde je znečistená podzemná voda, pričom odstránenie tejto záťaže by pre Vrakučanov mohlo znamenať podľa nového zákona nepríjemné prekvapenie – faktúru na nemalú sumu peňazí.
Bývalá skládka Dimitrovky (Chemických závodov Juraja Dimitrova) vo Vrakuni.
„Uložil to tu štát, a preto si myslím, že štát aj zo zákona by mal túto environmentálnu záťaž odstrániť,“ zdôraznil starosta Vrakune Martin Kuruc v TV JOJ. Ako príklad uviedol bytový dom, ktorý stojí na pôde, kde je 18 metrov pod zemou kontaminovaná spodná voda. Bytovka však nemá záhradku, takže ľudia tam ani nemajú čo pestovať, a vodu majú napojenú na verejnú kanalizáciu a verejné vodovody. „Mali by sa spolupodieľať na odstraňovaní tejto záťaže? To mi príde trochu divné,“ komentoval Kuruc.
Kontaminačným mrakom sú zasiahnuté aj časti Podunajských Biskupíc a Ružinova, vysoké znečistenie podzemnej a povrchovej vody potvrdil prieskum takisto v lokalite Žabí majer v Rači. Ministerstvo životného prostredia tam odporučilo zákaz používať podzemnú a povrchovú vodu na pitie, varenie a sprchovanie a na miestach s najvýraznejším znečistením polievanie záhrad či napĺňanie bazénov touto vodou.
(ac)