Zdroj: ac
Sčítanie obyvateľstva 2021 potvrdilo, že dediny a mestečká v okolí hlavného mesta sa stále zahusťujú, Bratislavčanov sem láka najmä viac priestoru na život a blízkosť prírody. K rekordérom patrí Hviezdoslavov neďaleko Šamorína, kde počet obyvateľov za posledných 15 rokov narástol až 15-násobne. Starosta Marek Lackovič otvorene priznáva, že nadšený z toho nie je. Čo hovoria starostovia ďalších satelitov?
Enormný nárast obyvateľstva v niektorých satelitných obciach prekáža nielen viacerým domácim, ale napríklad aj Bratislavčanke Jane, ktorá sa pred pätnástimi rokmi presťahovala s rodinou do Bernolákova: „Prišli sme do domčeka na tichej ulici, dnes je tu ruch a prach. Stavia sa vo veľkom a s ľuďmi pribúdajú autá...“
Odjakživa túžila bývať podľa vlastných predstáv, v dome so záhradou, kde trávi celé dni od jari až do konca jesene. Priznáva však, že jej trvalo takmer desať rokov, kým si zvykla. „Naďalej pracujem v Bratislave, ale cestovanie nie je problém, vlakom som v meste za 12 minút. Chýbali mi najmä kamarátky, čo trápilo i naše deti. Na sídlisku stačí vyjsť z paneláka na dvor a hneď by sa mali s kým hrať. Aj mamy, ktoré sú na materskej, sa môžu vždy s niekým stretnúť a pozhovárať, kým tu sú často odrezané od sveta, najmä ak ich muži prichádzajú z práce až večer. Viem pochopiť, že to niektorých po čase omrzí a vrátia sa do mesta,“ hovorí Jana. Ona však už pokladá Bernolákovo za svoj skutočný domov.
Mnohé obce v okolí Bratislavy sa naďalej enormne zahusťujú.
Za posledných desať rokov sa tu počet obyvateľov zvýšil až o približne 3 500, dnes ich je v Bernolákove takmer 9-tisíc. Rekordérom, pokiaľ ide o nárast populácie, je však Hviezdoslavov, vzdialený len 13 kilometrov od prvej tabule s názvom Bratislava. „Obyvateľov s trvalým pobytom v Hviezdoslavove sme mali k 31. januáru tohto roku 2 837. Za posledných 15 rokov ich počet narástol 15-násobne,“ prekvapuje starosta zjavne najrýchlejšie rastúcej samosprávy na Slovensku Marek Lackovič. Zároveň priznáva, že kým veľká časť samospráv sa z prírastku obyvateľstva teší, v ich prípade je to inak.
V Hviezdoslavove síce postupne pribúdajú obchody aj škôlky, obec má i novú základnú školu, ale zďaleka to nestačí. „Keď som koncom roka 2018 nastupoval do úradu, v obecnej škôlke bolo 37 detí. Dnes ich máme takmer 160 a ďalších 110 sme neprijali z kapacitných dôvodov. Nárast je extrémny,“ konštatuje starosta. „Naša obec, mnohými neslávne prezývaná aj ´najväčší bratislavský satelit´, čelí enormnému nárastu populácie, spôsobenému nerozumným uvoľňovaním územného plánu v minulosti. Dnes môžeme už len akurát tak sprísňovať všetko, čo sa sprísňovať dá.“
Výstavbu v Hviezdoslavove pribrzdili, stavať môžu len tí, ktorí majú potrebný súhlas z minulosti.
Tempo individuálnej výstavby výrazne spomalili, prioritou je dobudovať občiansku vybavenosť – technickú infraštruktúru, školy, škôlky, obchody, služby, ihriská, športoviská, zeleň... „Noví developeri majú de facto stopku, stavať môžu len tí, ktorí majú potrebné súhlasy či územné rozhodnutia z minulosti. Nové súhlasy na napojenie na kanalizáciu sa už neudeľujú, čistička odpadových vôd je plná na prasknutie. Zároveň už nepovoľujeme ani tzv. žumpový režim, hoci aj dočasný. Životné prostredie máme len jedno, nesmieme ho úplne zhumpľovať,“ zdôrazňuje Marek Lackovič.
A ako reagujú starousadlíci na prisťahovalcov? Prepájajú sa tieto komunity? „Len veľmi opatrne, stále dominuje vôľa žiť skôr anonymne než sa extra socializovať, čo ešte viac prehĺbili pandemické časy. Generácia, ktorá do Hviezdoslavova prichádza dnes, ho často nepovažuje za svoj domov. Ten cítia mnohí na východe Slovenska, v Bratislave, na Orave či na Kysuciach. Je aj na nás, aby sme na tomto zapracovali. Identita Hviezdoslavova rozhodne má čo ponúknuť, o to silnejšie práve teraz, keď sa z nás pomaly, ale isto stáva moderná a stále autentická vstupná brána na Žitný ostrov,“ uzatvára starosta Hviezdoslavova.
Miloslavov a Kvetoslavov sú ďalšie vyhľadávané obce v blízkosti hlavného mesta, ktoré lákajú Bratislavčanov, ale aj ľudí z iných regiónov. Podľa sčítania z roku 2021 sa počet obyvateľov v Miloslavove takmer strojnásobil, dnes ich je štyritisíc. „Prichádzajú zo všetkých kútov Slovenska, z prihlásených obyvateľov za minulý rok bolo približne 30 percent z Bratislavy,“ spresňuje starosta Milan Baďanský.
Nárast obyvateľstva v Miloslavove najviac komplikuje situáciu v školských zariadeniach, tak v škole, ako aj v škôlke, kde je nápor podľa starostu nezvládnuteľný. „Ale to je problém všetkých obcí v blízkosti hlavného mesta,“ pripomína. V obci pribudlo nákupné centrum s obchodným reťazcom, lekárňou (tie sú dokonca dve), drogériou i menšími obchodmi, tiež obvodné oddelenie policajného zboru, detský lekár, takisto tu pôsobí obvodný lekár, nájdete tu i kaderníctvo... Služby vznikajú postupne, s narastajúcim dopytom. Veľkou snahou obce je tiež podľa starostu organizovanie podujatí na stmelenie komunity. „Prerušilo nám ich pandemické obdobie, no verím, že sa k nim čoskoro vrátime.“
Nárast obyvateľstva v Miloslavove najviac komplikuje situáciu v školských zariadeniach.
Aj starosta Kvetoslavova Zoltán Sojka konštatuje, že počet obyvateľov sa u nich za posledných 10 rokov významne zvýšil, a to takmer dvojnásobne. „Ale máme tiež obyvateľov, ktorí sa neprihlásia na trvalý pobyt, hoci reálne žijú v obci. Tu prichádza obec o podielové dane,“ pripomína problém, s ktorým sa boria aj iné samosprávy vrátane Bratislavy.
Koľko Bratislavčanov sa k nim prisťahovalo? „Otázka by bola skôr, koľko je v Bratislave skutočných Bratislavčanov. Sťahujú sa sem ľudia v podstate z celého Slovenska,“ reaguje starosta. Za posledné roky pribudlo v Kvetoslavove zopár služieb, aj väčší obchod s potravinami, najväčším problémom je nedostatočná kapacita v materských a základných školách vrátanie personálneho obsadenia. Vzťahy medzi domácimi a prišelcami hodnotí Zoltán Sojka ako ´rôzne´, zároveň ubezpečuje: „Ale nemôžem povedať, že sú zlé. Samozrejme, každý ma iný pohľad na veci a, žiaľ, v dnešnej dobe prevláda medzi ľuďmi neistota, nervozita.“
(ac)