Zdroj: koláž abn
„Pred tuzákom stojí rad dlhý pomalý, v tlačenici musíš stáť - ticho dostali," spieval v roku 1988 Pavol Habera spolu s kolegami zo skupiny Team o Tuzexe, predajni charakteristickej tým, že sa v nej za totality dal kúpiť exkluzívny tovar, aký na domácom trhu bežne nebol. A platilo sa zaň bonami - odbernými poukazmi, s ktorými na Gorkého ulici kšeftovali staré babky, ale aj začínajúci veksláci.
Atmosféru, aká v druhej polovici 80-tych rokoch v Bratislave, teda konkrétne pred Tuzexom na Gorkého ulici vládla veľmi autenticky približuje nasledujúca reportáž pochádzajúca z roku 1986. Hoci (ako uvidíte) vtedy ľudia stáli v dlhých radoch aj všade tam, kde predávali toaletný papier, ktorý býval občas nedostatkovým tovarom.
Najmä po požiari Harmaneckých papierní v roku 1988 bola situácia v Československu doslova kritická...
Vráťme sa však k Tuzexu, ktorého názov vznikol ako skratka zo slov - Tuzemský export. Ponúkali v ňom značkový tovar zo západu - od bielej techniky, cez elektroniku, kozmetiku, domáce potreby, oblečenie až po potraviny. Dokonca v tých časoch sa zrodil a bol aktuálny aj vtip, že niekto v Tuzexe preskočil pult a požiadal tam o politický azyl.
Tuzex vznikol na prízemí sídla Hypotečnej a komunálnej banky v roku 1957. Na snímke vľavo je pôvodný Pálffyho palác a nová budova, ktorá bola na jeho mieste postavená v roku 1943...
„Mnohokrát som tam nakupovala. Raz vo februári autodráhu pre syna, ale dostal ju až v decembri pod stromček," spomína pani Eva. „Ja som mal odtiaľ svoje prvé tenisky Adidas. Stáli 100 bonov, teda v prepočte okolo 500 Kčs. Mama ma skoro zabila, keď sa to dozvedela," tvrdí Vlado na FB stránke Bratislava na starých fotografiách, kde sa vlani objavila táto fotografia z tlačenice, ktorá sa bežne vytvárala pred Tuzexom:
Pamätníci sa zhodujú v tom, že najväčší nával ľudí býval vo štvrtok, kedy sa do predajne Tuzexu vozil nový tovar. Najmä o značkové rifle, tu bola vždy doslova bitka. „Niektorí si ich potom skúšali v najbližších dvoroch a bránach, aby rýchlo zistili či im budú dobré alebo ich treba vymeniť," spomína Zuzana. Napokon však Tuzex v Bratislave zriadil tých obchodov viacej - napríklad v budove Kerametalu predávali zahraničné potraviny, ale jedna pobočka sa nachádzala aj v Dúbravke. „Ja mám z Tuzexu na Gorkého dodnes doma pravý Napoleon Courvoisier ešte v pôvodnej krabici. V súčasnosti by mal byť cca 44-ročný. A ešte si spomínam, že sme tu kupovali pre syna v tom čase vychytený kočík Stegner za 400 bonov," pochválil sa pán Miroslav.
Jeho menovec pán Miroslav Petráš publikoval na sociálnej sieti rozsiahlu analýzu systému, na ktorého princípoch Tuzex fungoval: „Napríklad my sme v Tuzexe kúpili práčku Zanussi. Do radu sme sa postavili okolo deviatej večer a stáli v ňom až do rána, keď otvárali. Nakoľko bola zima, tak sme sa striedali. Bony boli kedysi lacnejšie, okolo 3,50 Kčs za jeden bon, ale neskôr sa to šplhalo hore až na 5,50 Kčs. A boľševik mlčky toleroval priekupníkov s bonmi, inak by sa obchod netočil aj príslušníci VB dostali všimné, aby sa pozerali inde. Mladí ten systém nechápu," myslí si pán Petráš a pokračuje vo vysvetľovaní: „Bony dostávali ľudia, ktorí robili v zahraničí alebo tam mali príbuzných a štát im miesto valút vydával bony. Podľa zákona o devízovom hospodárstve, bolo nezákonné držať doma valuty (marky, franky, libry či doláre) a tak si ich každý vlastník musel vymeniť v banke za bony. Ti, čo pracovali v zahraničí dostávali plat na účet v ČSSR, ale štát si devízy nechal a ľuďom vyplácal bony a aby bratia z východu nevyzerali zle, tak aj rubeľ bol považovaný za valutu. Pracovníkom, ktorí robili v ZSSR prevádzali ruble na bony s celkom výhodným kurzom, teda nie reálnym vzhľadom v porovnaní napríklad so silou západonemeckej marky a takto rástol počet dosť ľudí, čo bony dostávali a mohli s nimi načierno obchodovať."
Vekslácke praktiky sú pomerne verne priblížené aj v českom filme Bony a klid z roku 1987.
Mimochodom verili by ste, že Odberné poukazy teda tzv. bony majú pre mnohých zberateľov nepredstaviteľnú hodnotu? Začiatkom januára tohto roku sa na webstránke Bazoš.sk objavil inzerát, že istý zberateľ z ČR je ochotný zaplatiť až 1000 eur za tuzexové poukazy v hodnotách 10,20,50 a 100,- Kčs, s pečiatkou platnosti v rokoch 1958 - 1973.
Zdroj:
bazoš.sk
„Za poukaz v nominálnej hodnote 71,50 Kčs som ochotný zaplatiť až 2.000,- € (tiež záleží na jeho zachovalosti). Platím v hotovosti, prosím ponúknite," uvádza sa v spomínanom inzeráte.
(ars)