Zdroj: koláž abn - Anton Šmotlák a archív
V roku 1962 sa tlačilo na spodnej časti Námestia SNP obrovské množstvo ľudí, aby ako prví mohli navštíviť novú a modernú veľkopredajňu potravín, ktorá sa nachádzala na prízemí obchodného domu a bola atypická tým, že mala dva vchody - jeden z Dunajskej ulice a druhý z Ulice Červenej Armády. Mnohí Bratislavčania chodia do „Tety" nakupovať i dnes, hoci už je tam LIDL.
Obchodný dom TETA bol postavený ako prvý obchodný dom v meste roku 1929. V historických záznamoch nájdete, že projektantom bol architekt Alexander Skutezky a staviteľom Armin Hecht, ktorý zároveň postavil aj objekt na Grösslingovej ulici č. 9. Oba domy boli prepojené nezakrytou pasážou. Nájomníkom časti do Dunajskej ulice bola firma TE-TA, ktorá v ňom zriadila jednotkový obchod.
Celý objekt sa vyznačoval čistými funkcionalistickými tvarmi a po druhej svetovej vojne v ňom bola na jeho prízemí zriadená obľúbená Veľkopredajňa potravín, ktorá síce v roku 2012 pod názvom Potraviny Teta ukončila svoju 50-ročnú existenciu v tomto objekte, aj keď jej bývalé priestory naďalej slúžia verejnosti na pôvodný účel, nakoľko je v nich zriadená jedna z predajní obchodného reťazca LIDL.
Dunajská ulica v 19. storočí s pôvodnou zástavbou (vľavo hore), po dokončení obchodného domu TE-TA (vpravo) a v súčasnosti (vľavo dole).
„Pamätám sa, že v budove sa nachádzal obchodný dom TE-TA, v ktorom boli rôzne predajne či už s odevmi, obuvou, koženou galantériou, drogériou, ale aj rôznym priemyselným tovarom. Podobný neskôr vznikol pri kine Praha na dnešnom Námestí SNP a volal sa Kamzík. Dnes je v ňom supermarket BILLA. Keď v roku 1962 otvorili na prízemí Veľkopredajňu potravín, tak to bola ozaj veľká sláva, nakoľko obchodný dom Prior vtedy ešte nestál a v centre mesta nič podobného nebolo," zaspomínal si pre Bratislavské noviny 73-ročný pán Slavomír, ktorý navyše býval na Dunajskej ulici, takže to do potravín nemal ďaleko.
V roku 1962 sa pred novou predajňou potravín vytvoril na Dunajskej takýto dav, ktorý sa ťahal až na Námestie SNP.
„Nevýhoda bola akurát v tom, že výkup zálohovaných fliaš sa nachádzal z ulice Červenej Armády, takže som samoobsluhu musel niekedy trochu obchádzať, ale nebol to až taký problém," doplnil jeho brat - pán Jaromír, ktorý si takisto pamätal aj to, že názov TE-TA vznikol skratkou z mien majiteľov. Konkrétne išlo o dvojicu zahraničných obchodníkov s priezviskami Teweles a Taussig, ktorí založili na území Československa niekoľko podobných obchodných domov ako bol ten bratislavský (napríklad v Prahe či Českých Budejoviciach). Značka bola pravdepodobne cielene prispôsobená našim dvom jazykom, teda češtine a slovenčine, v ktorej má slovo „Teta" praktický význam na rozdiel od Juhoslávie či Rumunska, kde ich filiálky fungovali pod názvom TATA, čo zase znamená vo viacerých balkánskych jazykoch slovo: Otec.
Atmosféru novootvoreného Domu potravín si môžete pripomenúť aj v dobovej televíznej reportáži:
„Pamätám si ten vstupný priestor z Dunajskej ulice, malý barový pult, kde mali kávu a zopár stolíkov na sedenie. Bolo to v centre hlavného mesta a tak sa vedenie snažilo, aby to bolo netuctové a pôsobilo o čosi viac reprezentačne, teda samozrejme v možnostiach svojej doby. Bolo to o level vyššie ako klasické samoobsluhy kdekade po sídliskách. Aj predavačky tam boli viac usmievavé a menej oduté ako inde. A nezvyklé bolo aj to, že tá predajňa mala aj druhý vchod z vtedajšej ulice Červenej armády, dnešnej Grösslingovej. Inak, keď som si pozrel video z otvorenia, tak som mal pocit akoby bol po celý čas interiér samoobsluhy rovnaký a nič sa tam nezmenilo. Teda ja si pamätám 80-te roky, tie stojany s okrúhlymi košmi, a aj ten šikmý strop či žiarivkové osvetlenie," napísal do diskusie na YouTube pán Vladimír Galla.
V roku 1985 sa na priestranstve medzi samoobsluhou Teta a obchodným domom Prior konala módna prehliadka...
„Moja mama aj babka pracovali v administratívnej budove hneď oproti zadnému vchodu do Tety na ulici ČA, kde som chodil na základnú školu, takže som ich často sprevádzal nielen pri nákupoch v samoobsluhe, ale aj počas posedení v esprese, ktoré bolo situované pri oboch vchodoch a východoch z predajne. Spomínam si, že tu neponúkali klasické žlté, oranžové či červené limonády v 0,33 litrových fľaškách, ale značkové nealkoholické nápoje ako boli Vinea, Pepsi Cola, Márka a v takých veľkých sklenených nádobách sa miešali džúsy a ovocná dreň, ktorá bola v tých časoch tiež veľkým lákadlom pre detských návštevníkov, akým som bol i ja," pridáva svoju dávnu spomienku Anton Ondera.
V prvej polovici 90-tych rokov v Bratislave vznikol dnes už kultový film Na krásnom modrom Dunaji, pričom jedna z pamätných scén sa nakrúcala práve na Grösslingovej ulici, teda konkrétne v Potravinách Teta, kde to v roku 1994 vyzeralo takto:
Možno ste v záberoch zachytili, že do samoobsluhy pribudli v porovnaní s jej začiatkami už aj nákupné vozíky. Tie nájdete v predajni LIDL i dnes, avšak na rozdiel od pôvodnej Tety má táto obchodná prevádzka len jeden vchod a východ a to z Dunajskej ulice. V roku 2015 to prekážalo aj súčasnému primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi, ktorý v článku pre Denník N uviedol: „V Bratislave máme smutný príklad toho, ako nové potraviny pod rôznymi značkami valcujú minulosť a neberú ohľad na tradície, alebo na to, čo vo finále vytvára určitú miestotvornosť. Legendárne potraviny Teta v centre mesta neboli kedysi len jedny z najväčších v okolí, ale boli zaujímavé aj tým, že sa cez ne dalo prejsť z Dunajskej ulice na Grösslingovu. A napriek tomu, že táto potravinová „pasáž“ prežila aj rok ’89 a neskôr aj zmeny rôznych majiteľov, prechod medzi ulicami ostal vždy zachovaný. Až do príchodu siete Lidl. Ten ho zo strany – prednedávnom zmŕtvychvstalej a dnes prosperujúcej – Grösslingovej ulice nekompromisne zavrel a začal tade zúrivo zásobovať." S otázkou či obchodný reťazec neuvažuje nad tým, že by urobil predajňu opäť „priechodnou" sme sa obrátili na hovorcu LIDL-u Tomáša Bezáka, ktorý nám odpovedal, že s ohľadom na čo najlepšie využitie predajnej plochy sa rozhodli ponechať iba predný vchod. „Ak by sme predajňu sprístupnili z oboch strán, nevyhnutne by sme museli robiť kompromisy ohľadom ponúkaného tovaru a tiež by to komplikovalo naše interné procesy." Zároveň sme boli zvedaví či aspoň niečo v predajni LIDL ešte pripomína pôvodnú Tetu - napríklad dlažba, stropy prípadne nejaké jej bývalé zariadenie, ale aj v tomto prípade sme sa dočkali negatívnej odpovede: „Nie, vnútorné priestory sme prerobili na základe našich vtedy najaktuálnejších štandardov a podľa
potrieb nášho konceptu predaja."
(ars)