Zdroj: SRZ Bratislava V/Jozef Mikulášik
Hospodár Rybárskeho zväzu Bratislava V Jozef Mikulášik (na úvodnej foto) tvrdí, že rôzne druhy rýb z našich riek a jazier sa dajú pripraviť veľmi chutne, neprekáža ani veľa drobných kostí. Zároveň pripomína, že ryba na sviatočnom stole je konečným efektom procesu, ktorý sa tvorí po celé roky. Jeho ďalšie slová vás možno prekvapia.
Čerstvú rybu si môžeme kúpiť kedykoľvek počas celého roka, no najmä teraz prichádza ten pravý čas. Členovia Rybárskeho zväzu Bratislava V si tú svoju, vianočnú, boli vyzdvihnúť v strede tohto týždňa ako odmenu za celoročnú aktivitu.
„Vianočnú rybu dostávajú ku koncu roka nielen členovia nášho zväzu, ale každý, kto nám pomáhal pri zarybňovaní revírov, aj pri záchranných akciách či brigádach, keď sme zbierali odpad z povodia Dunaja a jazier, ktoré spravujeme. Nestačí len chytať ryby, treba sa tiež starať o prostredie, v ktorom žijú,“ podotýka Jozef Mikulášik z Rybárskeho zväzu Bratislava V, pod ktorý patrí 12 rybárskych revírov.
Tradičný kapor nemusí byť každému pochuti, mnohých ľudí odrádza najmä množstvom drobných kostičiek, ktoré môžu uviaznuť v krku. Na výber však máme toho dosť. „Len v Dunaji pláva až 65 druhov rýb, je to vedecky dokázané. Hoci, pokiaľ hovoríme o konzumácii, sú medzi nimi aj menej kvalitné druhy. Odlišujú sa nielen množstvom kostí, ale najmä kvalitou mäsa, napríklad zubáč má pevné mäso, sumec je šťavnatý, šťuka suchšia,“ pokračuje skúsený rybár.
Na sviatočnom stole nemusí byť iba kapor, len v Dunaji pláva až 65 druhov rýb.
Ak máte malé deti, odporúča kúpiť sumca alebo zubáča: „V oboch prípadoch sa kosti ľahko oddelia, takže máte na tanieri čisté mäsko. Ani šťuka nemá veľa kostí.“
Receptov na prípravu je veľa, záleží najmä na tom, o aký druh ryby ide. „Aj pri menej kvalitnej rybe však stačí použiť správnu metódu a dokonale si ju vychutnáte. Netreba sa báť ani kostičiek. Keď napríklad pleskáče, plotice či iné biele ryby, ktoré ich majú veľa, upečiete na prudkom ohni, môžete ich zjesť celé, aj s kostičkami. Sú veľmi chutné,“ hovorí Jozef Mikulášik.
Výlov vianočných kaprov:
On sám má najradšej kapra, na sviatočný stôl však pripravuje viac druhov rýb, sú veľká rodina a každý uprednostňuje niečo iné. Vyberá z tých, ktoré uloví počas roka a uchováva v mrazničke. Na to má výborný návod: „Opatrne otvorím vyprázdnenú krabicu od trvanlivého mlieka, vložím do nej vyčistené rybie filety, zalejem vodou a dám zamraziť. Ryby sú oveľa lepšie skladovateľné, takže si udržia svoju kvalitu a nepreniknú do nich ani pachy.“
„Nejde len o radosť z lovu, ale aj z toho, že ulovenú rybu vrátite naspäť do vody,“ pripomína Jozef Mikulášik.
Okrem kapra sa u nich na Vianoce podáva sumec, zubáč či šťuka, dokonca aj ostriež, ktorý sa v našich obchodoch nepredáva, musíte si ho uloviť. „Pečená ryba je chutná, ale vždy treba myslieť aj na radosť zo zdolanej ryby a na to, aby sme aj našim deťom dopriali zážitok z lovu a z prírody. Takže ide tiež o radosť z toho, že ulovenú rybu vrátite naspäť do vody,“ zdôrazňuje Jozef Mikulášik.
Pripomína pritom, že chutná ryba na sviatočnom stole je už len konečným „efektom“ procesu, ktorý sa tvorí po celé roky. Hneď po sviatkoch sa partia z rybárskeho zväzu chystá za predajcami po vianočné stromčeky, ktoré sa nepredali. „Stromčeky odložíme a neskôr, v januári až februári, ich osadíme do vôd v určitých hĺbkach. Sú to fantastické podmienky najmä pre šťuky a ostrieže, aby sem ukladali ikry,“ vysvetľuje.
Nepredané vianočné jedličky osadia do vody, a vytvoria tak výborné podmienky najmä pre šťuky a ostrieže.
Už od tohto mesiaca vyrábajú tiež hniezda pre ohrozené zubáče, ktoré sa z Dunaja začali vytrácať, a podujali sa aj na nový projekt rozmnožovania vzácneho volžského zubáča, ten z našich vôd mizne v enormnom množstve. Spomínané hniezda sú umiestnené v špeciálnych klietkach s kokosovým vláknom na konštrukcii. Kladú ich pod hladinu vody do hĺbky 2 až 2,5 m vždy na jar, keď sa voda oteplí a ryby sa začínajú trieť. Ponorené sú asi 25 cm nad dnom, aby voda prúdila aj zospodu. „Je to doslova magnet pre ryby. Keď nájdu takéto hniezdo, samec stráži ikry až dovtedy, kým sa nerozplávajú. Vo voľnej prírode by mali len jednopercentnú šancu na prežitie, ikry sú totiž pre všetky druhy rýb veľkou pochúťkou, darmo by ich zubáč strážil. V chránenej klietke sú oká s rozmerom 2 x 2 cm, takže množstvo rýb sa k nim nedostane. Úspešnosť klietkového chovu je 60 až 70 percent,“ konštatuje Jozef Mikulášik.
Klietky s kokosovým vláknom, ktoré zachraňujú populáciu zubáča.
Pripomeňme aj veľkú akciu členov Rybárskeho zväzu Bratislava V, ktorí na jeseň tohto roku spolu s desiatkami dobrovoľníkov zachránili množstvo rýb a ďalších vzácnych živočíchov. Vodohospodári totiž museli pre opravu poškodenej hrádze na vodnom diele Gabčíkovo znížiť hladinu Dunaja o takmer tri metre, takže veľa rýb či lastúrnikov uviazlo medzi kameňmi a v malých jazierkach, odkiaľ sa nedokázali bez pomoci dostať späť do Dunaja.
Členovia Rybárskeho zväzu Bratislava V pravidelne vyzbierajú počas brigád množstvo odpadu.
(ac)