Zdroj: koláž abn - YouTube
Niekedy si ani neuvedomíme ako sa naše mesto mení. Väčšinou si to všimneme až pri pohľade na archívne fotografie či zábery. Aj mnohé historické pamiatky vyzerajú v každej dekáde uplynulého storočia akosi inak. Ako príklad môžeme spomenúť Bratislavský hrad. Azda najkomplexnejší obraz o atmosfére v našom meste poskytujú celovečerné filmy. Niektoré sú doslova návratom v čase...
Azda najstarším a najznámejším filmom spred druhej svetovej vojny bol Jánošík z roku 1935 od režiséra Martina Friča, v ktorom sa úlohy slovenskej zbojníckej legendy zhostil Paľo Bielik. Možno ste doteraz netušili, že niektoré jeho scény vznikli v Bratislave, nakoľko sa dej odohráva prevažne na horách a dedinskom prostredí, teda konkrétne sa "točilo" v Terchovej a jej okolí, v Levoči, na zámku Milotice či v obci Štefanová.
Film mal premiéru v Bratislave a celkovo ho premietali v 32 krajinách sveta a videlo ho v tých časoch viac v kinách než 100 miliónov divákov.
Po skončení druhej svetovej vojny a obnovení Československa, teda v 40-tych a 50-tych rokoch vzniklo v Bratislave viacero zaujímavých filmových diel ako napríklad Znamení kotvy (1947), ktorý zachytáva atmosféru bratislavského prístavu v ešte neskrotenom toku Dunaja a ukazuje povojnové mesto, plné námorníckych krčiem v temných siluetách uličiek alebo hrad, ktorý bol v tom čase len ruinou. V snímke V piatok, trinásteho (1953) zase uvidíte mýtny domček pri Starom moste, ale aj vtedajšiu podobu jediného mosta cez Dunaj, ktorý bol pomenovaný po našich osloboditeľoch, teda Červenej armáde. Film Posledný návrat (1958) v hlavnej úlohe s Ladislavom Chudíkom vám zase ponúkne pohľad na dnes, už žiaľ, neexistujúce podhradie, vrátane židovskej synagógy neďaleko Dómu svätého Martina, ktorá je dodnes považovaná za ikonickú stavbu, hoci ju zbúrali pred začatím výstavby Mosta SNP. Kuriózny je určite aj záber na autobus MHD idúci popred polikliniku na Bezručovej ulici. V tom istom období sa v centre Bratislavy nakrúcal aj film Statočný zlodej, v ktorom však boli použité aj archívne zábery zo Starého Mesta v roku 1930. Tentokrát sa uličkami za asistencie kamier poprechádzal Jozef Kroner a uvidíte vďaka nemu viaceré miesta, ktoré určite spoznáte, nakoľko dodnes existujú. Za prelomové dielo sa dá označiť snímka Šťastie príde v nedeľu (1958), nakoľko už ide o farebný film. Poteší vás pohľad na nábrežie Dunaja, električku pred Univerzitou Komenského na Štúrovej, tlačenicu pred obchodným domom na Námestí SNP, Redutu, trh na Rybnom námestí, spomínanú Synagógu či priam až romanticky vyzerajúce Šafárikovo námestie.
Plodné obdobie pre slovenskú kinematografiu priniesli však aj 60-te a 70-te roky. Kto by si nepamätal film Skalní v ofsajde (1960), ktorého dej sa do značnej miery odohráva na starom futbalovom štadióne Tehelné pole. Kuriozitou sú legendárne električky idúce po Vajnorskej smerom na Novú dobu, na ktorých ešte neboli dvere, takže ľudia z nich často aj trčali von. Vo filme My z deviatej A uvidíte z korby nákladného auta Michalskú vežu, Propeler na nábreží či výstavbu prvých bratislavských panelákov. Film Vždy možno začať (1961) ponúka pohľad z petržalského nábrežia na hrad, čitáreň U červeného raka, kúpalisko Tehelné pole ešte aj s tribúnami či starou šmykľavkou alebo vtedajšiu podobu Hlavnej stanice.
V snímke Výlet po Dunaji (1962) logicky vznikla väčšina záberov na lodi, ale určite väčšinu pamätníkov potešia a možno mnohých aj prekvapia. Archimedov zákon vo filmovej verzii vznikol v roku 1964 a jeho scény sa odohrávajú na Lide, ale uvidíte aj pôvodnú zástavbu na mieste, kde dnes stojí komplex Eurovea. Každý týždeň sedem dní z toho istého roku vás spolu s mladým Michalom Dočolomanským zavedie na Námestie SNP či starú Steinerku.
V nasledujúcom zostrihu však je podstatne viac záberov z filmov, ktoré sa nakrúcali v bratislavských exteriéroch, takže možno najlepšie urobíte, ak si ich sami pripomeniete a vyskúšate identifikovať miesta, kde sa ich dej odohráva. Príjemnú zábavu!
(ars)