Vo facebookovej skupine Bratislava v hľadáčiku sa tento týždeň objavila momentka urobená na Námestí SNP, na ktorej vidno usmiatu babičku ponúkajúcu kytičku kvetov okoloidúcemu mladíkovi. Z následnej diskusie vyplynulo, že starenku registrujú a majú radi desiatky ľudí a stretnutie s ňou im zlepšuje deň i náladu. Vyžaruje z nej totiž až neuveriteľná láskavosť a dobrota!
Naše mesto vždy malo svoje postavičky, ktoré k jeho koloritu neodmysliteľne patrili. Kedysi to bol starší a vždy elegantne oblečený pán s paličkou v ruke a cylindrom na hlave, ktorý okoloidúcich pekne zdravil a dámam sa dokonca klaňal. A hoci sa civilným menom volal Ignác Lamár, tak všetci ho volali Schöne Náci a dnes máme v meste jeho sochu a pripomína nám ho aj rovnomenná pesnička od skupiny Lojzo. Mnohí Bratislavčania si zase spomenú na pouličného gitaristu Kora, ktorý používal namiesto brnkadla hrebeň. Na prelome 80 a 90-tych rokoch minulého storočia sa stal veľmi známy aj kolportér putujúci mestom a vykrikujúci zvláštnym, nosovým hlasom slovo: "Večerníííík!" Po zániku tohto podvečerného denníka Bratislavčanov však začal tento bývalý učiteľ predávať aj iné noviny a časopisy a tejto zárobkovej činnosti sa venuje dodnes. Vidieť ho môžete napríklad pri Rybárskej bráne. No a v posledných rokoch má naša metropola svoju priam až rozprávkovú starenku, ktorá ponúka v centre na predaj kytičky kvetov či sušené makovice...
Ľudia, ktorí ju zaregistrovali na ňu reagujú výsostne pozitívne. "Tetuška zlatá, vždy od nej kúpim kytičku," píše Suzanna. "Ja jej dám peniažky aj bez kytičky, keď idem okolo. Stávala pri malom Baťovi. Je to fakt milá pani, v lete máva oblečenú zásterku, akú nosila moja babka," tvrdí Jana. "Aj ja som si kúpila kytičku od tejto babičky. Bola veľmi skromná, milá a tak som pridala aj pár eur navyše. Dúfam, že ju tam ešte stretnem," napísala do diskusie na FB stránku Bratislava v hľadáčiku Olívia.
Zdroj:
FB Miroslava Streďanská
Autorkou aktuálnych snímok tejto milej starenky je pani Miroslava Streďanská, ktorá pre Bratislavské noviny upresnila, že pani odfotografovala na Námestí SNP oproti Starej tržnici, ale vídava ju aj na Kamennom námestí v blízkosti obchodného domu Prior. "Takýchto ľudí, ako je ona, veľmi obdivujem. V starobe to určite nemajú ľahké a snažia sa privyrobiť ako sa dá. V letných horúčavách, ale aj v zimných mrazoch. Predávala som na Miletičke a stretávala som tam viacero babičiek a dedkov často aj viac než 80-ročných, ktorí každodenne cestovali vlakom z Piešťan či Trnavy, len aby v Bratislave predali nejakú tú petržlenovú vňať či domáce vajíčka. Často sa trepali na trhovisko aj s tými ťažkým vozíkmi. Naozaj klobúk dole pre nimi!"
Aj pani Soňa si na sociálnej sieti zaspomínala na podobnú láskavú babičku z čias svojho detstva: "Predávala v podchode zo Šmeralovej ulice. Veľakrát som sa pri nej zastavila, keďže sme bývali na Kozej, tak som cez podchod denno-denne prechádzala. Neraz mi jej prišlo neskutočne ľúto, lebo som ju tam stretávala asi do svojich 15 rokov a neraz sme sa spolu aj porozprávali. Až mi idú slzy, keď si na ňu spomeniem."
"Ja som tiež kúpila kytičku od nej pri Tempe a tiež som jej nejaké peniažky pridala, pretože táto babička vyžaruje takú priam až nebeskú dobrotu a múdrosť," píše Dáša a Olívia s ňou súhlasí: "Presne! Ja som sa jej opýtala či ju môžem pohladkať po ruke, až som mala slzy v očiach, keď mi to dovolila." Marika takisto prispela do diskusie tým, že si od nej nedávno kúpila kytičku a dodala: "Je veľmi milá. Nech jej zdravíčko ešte dlho dlho slúži. Rozdáva radosť už len tým, že je tu s nami." Eva si zase myslí, že staršia pani je stelesnená láskavosť a Peter spomenul to, že mu nedávno predala veľmi kvalitné makovičky, pričom skonštatoval, že má fakt veľké srdce.
Zdá sa, že v týchto pre všetkých ťažkých - pandemických časoch pôsobí stretnutie s touto usmiatou pouličnou predavačkou lúčnych kvetov a jesenných plodov ako malý zázrak ktorý nám dáva nádej, že možno aj niekde v nás by sa našla ľudskosť, dobrota, vzájomná úcta, pokora či empatia prejavená napríklad aj obyčajným, ale úprimným úsmevom, hoci na ten máme čoraz menej dôvodov a navyše ho často musíme skrývať pod rúškom či respirátorom. Možno by každému z nás stálo za to byť k ostatným aspoň o trochu viac milý - či už sú to vaši príbuzní a blízki, priatelia, kolegovia v práci, spolužiaci, pedagógovia, cestujúci vo vlaku či MHD, kuriéri alebo predavači v obchodoch a zamestnanci nákupných centier. Veď už za mesiac sú tu Vianoce, teda čas zázrakov a niekedy stačí naozaj málo, aby aj vo vás druhí videli takúto priam až rozprávkovú bytosť, akou je napríklad starenka z centra Bratislavy...
Rozprávkovú starenku - pani Anku si napokon všimli aj kolegovia z TV Markíza, ktorý o nej nakrútili reportáž do Telerána:
(ars)