Zdroj: koláž abn - TASR a FB Bratislava na fotografiách
Najznámejšie historické pamiatky Bratislavy pozná azda každý jej rodák či návštevník. Pri väčšine poznávacích zájazdov do nášho hlavného mesta uvidia zahraniční turisti viaceré jeho dominanty aj na vlastné oči. A možno sa pri tej príležitosti dozvedia aj to, kedy tieto objekty vlastne vznikli. Občas však neuškodí urobiť si v atrakciách našej metropoly malú inventúru...
Bratislavský hrad - miesto, kde sa nachádza bolo osídlené už pred 4500 rokmi, ale výstavba samotného hradu sa začala v 9. storočí a podobu, akú poznáme dnes, nadobudol v 18. storočí. Za posledných 200 rokov prešla táto hlavná dominanta Bratislavy niekoľkými rekonštrukciami a v minulom storočí bol hrad chvíľu aj sídlom prvého prezidenta SR Michala Kováča.
Michalská veža - jediná dochovaná vstupná brána (z pôvodných štyroch) cez mestské opevnenie bola postavená v 14. storočí. Meno dostala podľa neďalekého Kostola svätého Michala, ktorého socha bola súčasťou 51-metrovej veže. Ako sme vás nedávno informovali aj na webe Bratislavských novín, tak momentálne socha podstupuje nevyhnutnú renováciu. Vo veži za normálnych okolností môžete obdivovať expozíciu historických zbraní. Momentálne však nie.
V súčasnosti prebieha na Michalskej veži rekonštrukcia, ktorá potrvá minimálne do polovice budúceho roka...
Stará radnica - vežu, ktorá sa týči nad Hlavným námestím, postavili v 13. storočí a ostatné budovy, ktoré sú dnes súčasťou objektu, teda Jakubov dom, Pawerov dom, Ungerov dom a Aponiho palác v 14. a 15. storočí. Budova slúžila ako mestská radnica od 15. do 18. storočia a jej súčasťou bola aj zbrojnica, väzenie či mincovňa. V súčasnosti sa v jej priestoroch nachádza Múzeum mesta Bratislavy a môžete v ňom vidieť napríklad aj mučiace nástroje. Jednou z atrakcií tohto historického objektu je aj delová guľa vstavaná do steny, ktorú vystrelili z dela napoleonskí vojaci pri obliehaní mesta na začiatku 19. storočia.
V budove Starej radnice na Hlavnom námestí je dnes Múzeum mesta Bratislavy...
Grassalkovichov palác - palác nechal v roku 1760 postaviť advokát a predseda Uhorskej kráľovskej komory Anton Grassalkovich. Počas obdobia existencie Rakúsko-Uhorska slúžil aristokratom, cez druhú svetovú vojnu sa stal sídlom prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa a po nej, teda za socializmu slúžil ako Dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. Po nevyhnutnej rekonštrukcii koncom minulého storočia z neho urobili tzv. Prezidentský palác, v ktorom prežili svoje funkčné obdobie všetky doterajšie hlavy štátu, teda Michal Kováč, Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič, Andrej Kiska a v súčasnosti je pracoviskom prezidentky Zuzany Čaputovej.
Grassalkovichov palác sa nachádza na Hodžovom námestí a z druhej strany budovy ho zdobí pekná záhrada...
Katedrála svätého Martina - niektorí Bratislavčania stále používajú pre tento kostol aj názov Dóm. Ide po Bratislavskom hrade o druhý najvyhľadávanejší turistický objekt nášho mesta. Na jeho mieste bola pôvodne rotunda, ktorú v 12. storočí prestavali na kaplnku a zasvätili ju svätému Michalovi. Mohutná dominanta budúcej bratislavskej katedrály vznikla na prelome 12. a 13. storočia. A azda nikomu netreba pripomínať, že sa počas svojej existencie stala aj korunovačným miestom, kde položili korunu na hlavu desiatim uhorským kráľom a jednej kráľovnej.
Veža Katedrály svätého Martina meria 85 metrov a na jej vrchole je zlatá koruna...
Slavín - pamätník sovietskym vojakom, ktorí zahynuli na území západného Slovenska počas druhej svetovej vojny začali stavať v roku 1957 a slávnostne ho odhalili 4. apríla 1960 pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta. Celkovo je na Slavíne pochovaných 6845 vojakov a jeho obelisk je vysoký 39,5 metra. Na vrchole sa nachádza 7-metrová socha vojaka vztyčujúceho vlajku. Smutnou pravdou je, že počas minulého režimu bola kvôli Slavínu zbúraná veža neďalekého kostola Panny Márie Snežnej na Kalvárii, ktorá súdruhom prekážala pri pohľade na tento pamätník.
Zo Slavína je celkom pekný výhľad na mesto a preto ho často navštevujú aj mladí ľudia, ktorí si ho chcú užiť...
Stará tržnica - kým Slavín je národnou kultúrnou pamiatkou, tak najznámejšia budova na Námestí Nežnej revolúcie je považovaná za technickú pamiatku. Na základe projektu mestského inžiniera Gyulu Laubnera ju dokončili 31. októbra 1910, čo značí, že bude mať koncom mesiaca 111. narodeniny. Funkciu mestskej tržnice plnila vyše 50 rokov až do roku 1960, odkedy jej priestory slúžili ako televízne štúdio ako aj sídlo televízneho archívu. V roku 1990 ju získalo mesto Bratislava späť a podarilo sa ju zrekonštruovať do jej pôvodnej architektonickej podoby. Niekoľko rokov sa v nej konali aj významné koncerty či vystúpenia zahraničných umelcov, od čoho sa však muselo ustúpiť, nakoľko hluk prekážal ľuďom žijúcich v susedstve Starej tržnice.
Zdroj:
Marián Dekan
Aj priestranstvo pred Starou tržnicou je obľúbeným miestom na stretávanie sa obyvateľov Bratislavy...
Most SNP - jednou z dominánt Bratislavy sa za takmer za polstoročie svojej existencie stal aj tzv. Nový most, ktorý začali stavať v roku 1967 a dokončili ho v roku 1972. Od začiatku pútal pozornosť originálnym architektonickým riešením, keď stačil jeden pylón na to, aby držal na oceľových lanách celú mostnú konštrukciu, pričom nebolo potrebné umiestniť do vody Dunaja ani jeden oporný pilier, čo len zdôraznilo jeho jedinečnosť. Pre turistov bola lákadlom aj reštaurácia situovaná na spomínanom pylóne, ktorá sa pôvodne volala Bystrica, aj keď ju väčšina Bratislavčanov pre jej charakteristický tvar pripomínajúci lietajúci tanier nazývala Ufo. Na jej streche je vyhliadková plošina, ktorá takisto poskytuje nádherný pohľad na celé mesto, ale v prípade dobrej viditeľnosti z nej môžete vidieť aj rakúske Alpy.
Most SNP v čase svojho vzniku výrazne pomohol zlepšiť dopravu do Petržalky a späť, ale mnohí starší obyvatelia mesta sú dodnes nešťastní z toho, že sa pred jeho výstavbou musela zbúrať značná časť podhradia, vrátane známej židovskej synagógy...
Budova Slovenského rozhlasu - má tvar obrátenej pyramídy a hoci zrod tohto odvážneho projektu sa datuje do roku 1967, tak táto neprehliadnuteľná stavba na Mýtnej ulici, ktorá je pokladaná za architektonický skvost bola dokončená až v roku 1983. Nachádzajú sa v nej okrem pracovísk Rozhlasu a televízie Slovenska aj kvalitné nahrávacie štúdia, vynikajúca koncertná sála či jeden z najväčších organov na území SR. Budova je vysoká 80 metrov, ale v porovnaní so 111-metrovým sídlom NBS, ktoré vyrástlo začiatkom tohto milénia hneď oproti, nepôsobí až tak výrazne.
(ars)