Zámer prevádzkovať člnkovanie v Chorvátskom kanáli vzbudil vášne - nejde o zbytočný rozruch pre tri loďky?
Zdroj: abn
Nápad umiestniť na Chorvátskom kanáli mólo, kde by si ľudia mohli za poplatok požičať loďku, vyvolal medzi obyvateľmi Petržalky búrlivú diskusiu a mnoho nesúhlasných komentárov. Argumentom bolo najmä to, že človek ukradne zvieratám pokoj. Zisťovali sme, čo na to tento zámer hovorí zoológ...
Nápad vzišiel od poslanca Matúša Repku, ktorý ho predložil na petržalské zastupiteľstvo s ďalšími desiatimi poslancami. Malo by ísť o tri bezmotorové loďky, ktoré by mala v správe mestská časť cez svoju organizáciu - Športové zariadenia Petržalky. Poplatok za člnkovanie navrhli predbežne na 10 eur na hodinu. Plánovaná trasa má dĺžku 1,1 kilometra a vedie pri jazere Veľký Draždiak až po vojenský bunker B-S 13 s prístavným mólom pod mostom pri nemocnici na Antolskej ulici. Poslanci na realizáciu tejto aktivity vyčlenili 25-tisíc eur z petržalského rozpočtu. Slovenský vodohospodársky podnik s návrhom súhlasí, podmienkou je mať len jedno stanovište na nástup a výstup.
Člnkovanie je podľa vodohospodárov vhodné len v období, keď je hladina znižovaná (teda približne od marca až apríla do novembra či začiatku decembra), ale v čase kosieb a údržby by mala byť plavba zastavená.
Odporcovia nápadu argumentujú ochranou prírody a živočíchov. „Prečo plašiť ryby a iné živočíchy, ktoré tam žijú? Veď blízko je veľké jazero, tam sa môžu vyšantiť,“ vyjadril sa za všetkých jeden z diskutérov na Facebooku Bratislava – Petržalka. Fakt je, že k návrhu sa očakáva aj oficiálne vyjadrenie ochranárov. „Je pravda, že pri Chorvátskom kanáli hniezdia spevavce, aj vodné vtáky ako kačice či sliepočky vodné a občas aj labute, ale hniezdia na brehu a v trstine,“ vyjadril sa Ján Kaľavský, zoológ zo Štátnej ochrany prírody. Ony sú dôvodom, prečo neodporúčajú člnkovanie hneď začiatkom mája. „Ak však ľudia počas člnkovania nebudú prirážať člny kdekoľvek pri brehu, kde by mohli poškodiť chránené rastliny alebo vyrušiť nejaké živočíchy a pristávať budú len v mieste kotviska, v letných mesiacoch nevidíme v tejto aktivite problém. Bezmotorové loďky vtáctvo rušiť nebudú.“
Trasa navyše končí pred chráneným územím, do ktorého už člny nevojdú. Obávať by sa nemali ani tí, ktorým prekáža, že prídu o pokojný, tichý kút na relax. Pôjde totiž len o tri loďky, ktoré si na kanáli možno ani nevšimnete. Keby ich bolo viac, podmienky by ochranári zrejme upravovali.
„Takmer celá hladina kanála je zarastená leknami a tento úsek je jeden z mála vhodných na rybolov,“ namieta zas jeden z rybárov, ktorým loďky budú zavadzať. Môžu sa presunúť na iné miesto, tvrdia oponenti. A protireakcia? „Dať 25-tisíc z petržalského rozpočtu na zábavu na troch loďkách a obrať desiatky rybárov o ich miesta, to má byť benefit pre všetkých obyvateľov?“
Odporcovia kritizujú aj samotných poslancov. Tí by podľa nich mali riešiť skôr rozbité cesty, chodníky či nedostatok miest v škôlkach a nie člnkovanie. My si, naopak, myslíme, že aj poslanecké návrhy na voľnočasové aktivity Petržalčanov sú prínosom a sú namieste. S veľkými vášňami odmietať tri loďky, pričom vôbec nie je isté, či o tento druh voľnočasovej aktivity bude záujem a prežije, je zbytočné. Chorvátskemu kanálu oveľa viac škodia tí, ktorí trstiny pri brehu zahadzujú odpadkami a šialenci, ktorí dokážu znepríjemniť vtákom život aj z brehu. Možno by bolo dobré skôr sa zamyslieť nad tým, ako zlepšiť kvalitu vody v ramene, resp. ako znižovať zdroje znečistenia vody. To by malo vzbudzovať väčšie vášne.
(in)