Zdroj: ac
Boli ste už v Prüger-Wallnerovej záhrade? Z premeny tohto unikátneho miesta pri Horskom parku, ktoré sa otvorilo pre verejnosť v júni tohto roku, sú nadšení mnohí Bratislavčania. Potomkovia bývalého vlastníka Heinricha Prügera sa však o záhradu súdia. Čím argumentujú a ako zareaguje hlavné mesto, keby spor prehralo?
Čarovná záhrada s bohatou históriou bola sedem desaťročí bez akejkoľvek údržby. Zo spustnutého miesta sa samospráve aj vďaka partnerom a dobrovoľníkom podarilo vytvoriť oázu pokoja v nádhernom prostredí. Keď Prügerku začiatkom júna otvárali pre verejnosť, ani sa nechcelo veriť, že z nej predtým museli vyviezť takmer 50 ton stavebného a komunálneho odpadu. Okrem iného...
Druhá fáza revitalizácie by sa mala ukončiť v októbri. „Od začiatku júna rekonštruujeme tzv. domček pre záhradníkov. Objekt má realizačnú projektovú dokumentáciu aj kladné stanovisko krajského pamiatkového úradu. Momentálne sa odstraňuje azbestová krytina strechy a v objekte prebiehajú udržiavacie práce v zmysle stavebného zákona. Skleníky sú tiež naprojektované a prebehla diskusia o budúcom spôsobe ich využitia. Budú slúžiť na pestovanie,“ spresnila pre Bratislavské noviny hovorkyňa magistrátu Katarína Rajčanová.
V záhrade nájdete rôzne hracie prvky pre deti, aj informačné tabule o rastlinách a zvieratách, ktoré tam žijú.
Práce na obnove záhrady pokračujú napriek prebiehajúcemu sporu s potencionálnymi dedičmi. Ako pripomenula Katarína Rajčanová, hlavné mesto a mestská časť Staré Mesto začali so samotnou revitalizáciou ešte začiatkom roka 2013 (plány na využitie záhrady však boli oveľa skôr), kým žaloba potomkov Heinricha Prügera, ktorí žiadajú o jej vrátenie, bola podaná na jeseň v roku 2014. „Teda v čase, keď už bola hotová aj kompletná projektová dokumentácia,“ dodala hovorkyňa.
Bývalá kotolňa má po rekonštrukcii slúžiť ako komunitné centrum a ekocentrum.
Čím argumentujú nádejní dediči? Anonymizované rozhodnutie v súdnom konaní z januára tohto roku, ktoré sme si vyžiadali od Krajského súdu v Bratislave, uvádza viaceré zaujímavė fakty o spore rodiny, ktorá pred desaťročiami odišla z vtedajšieho Československa.
Potomkovia Heinricha Prügera, ktorý bol svetobežníkom a slávnym hoteliérom (v roku 1913 otváral najhonosnejší hotel nášho mesta Carlton – Savoy), trvajú na tom, že svojich nehnuteľností neďaleko Horského parku sa rodina nikdy nevzdala. Teda že ich právni predchodcovia sporné pozemky neopustili a neurobili nijaký prejav vôle či úkon, z ktorého by sa dalo vyvodiť, že sa vzdávajú svojich majetkových práv a postavenia vlastníka. Poukazujú pritom na fakt, že v roku 1970 boli spomínané nehnuteľnosti predmetom dedičského konania a nadobudli ich v rovnakom, tretinovom pomere traja synovia zosnulej Helen Chapmanovej, vdovy po Heinrichovi Prϋgerovi, ktorý spáchal v roku 1929 samovraždu.
Pár rokov po tragickej smrti slávneho hoteliéra, približne v roku 1936, sa Helen Chapmanová spolu so svojimi synmi vysťahovala do Veľkej Británie. Zo zápisnice Štátneho notárstva Bratislava – mesto z dňa 16. septembra 1970 vyplýva, že zdedené nehnuteľnosti boli rozdelené na menšie pozemky a spoluvlastníci ich prenajali do užívania viacerým občanom.
Bratislavčania berú Prügerku za svoju, funguje tu aj komunitná záhrada.
Zdroj:
ac
V komunitnej záhrade v čase našej návštevy dozrievali paradajky.
Zo spisu sa ďalej dozvedáme, že vlastníkom sporných nehnuteľností sa o niekoľko rokov neskôr stal Československý štát, a to na základe ich „opustenia“. Okresný súd Bratislava I posudzoval deklaratórne rozhodnutie Obvodného národného výboru Bratislava I z januára 1987 o tom, že „z dôvodu opustenia nehnuteľnosti zo strany právnych predchodcov žalobcov... tieto pripadajú do vlastníctva Československého štátu.“ Konštatoval však: „Ide o rozhodnutie orgánu štátu, ktoré bolo vydané v čase neslobody, keď štát, zneužijúc svoje postavenie, nedbajúc na platné právo, pripustil zmenu zápisu vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností bez splnenia základných požiadaviek vyplývajúcich (aj) z vtedy platného práva...“.
Okresný súd tiež pripomína, že toto rozhodnutie nebolo doručené skutočným spoluvlastníkom ani ich právnemu zástupcovi, takže nemohli vedieť, že štát bez ich vedomia rozhodol v ich neprospech. „Je otázne, či Obvodný národný výbor Bratislava I mal kompetenciu rozhodnúť o pripadnutí údajne opusteného majetku štátu, ktorý bez pochybností v roku 1987 patril známym vlastníkom, a vytvoriť tak z nehnuteľností poručiteľov národný majetok... Tak či onak, rozhodnutie Obvodného národného výboru Bratislava I... v čase jeho vydania nerešpektovalo elementárne predpoklady zákonnosti, je zjavne arbitrárne a nemohlo slúžiť ako podklad na zápis vlastníckeho práva Československého štátu do katastra nehnuteľností,“ čítame ďalej názor prvostupňového súdu.
Štát, ktorý takto získal spomínané nehnuteľnosti pri Horskom parku, následne previedol vlastnícke právo na Hlavné mesto Bratislava. Mesto nadobudlo pozemky v roku 1991 ako „čisté“, teda majetkovoprávne usporiadané, evidované v katastri nehnuteľností na vlastníka Československý štát v dobrej viere, že ich štát vlastní.
V čarovnej Prügerke precítite závan histórie.
Prvostupňový súd síce priznal žalobcom – potomkom Heinricha Prϋgera spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, no mesto sa odvolalo. Argumentovalo nesprávnym právnym posúdením veci a poukázalo tiež na fakt, že žalobcovia sa nikdy o nehnuteľnosti nestarali, nebrali z nich úžitky a neplnili si povinnosti vlastníka vo forme platcu daní, ani povinnosti z neuhradených tiarch, ktoré nezanikli, boli len premlčané. Krajský súd v Bratislave vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Hlavné mesto pripomína aj to, že „žalobca si ochranu práv uplatnil na Okresnom súde Bratislava I až v roku 2014, teda 16 rokov po úmrtí posledného evidovaného ´vlastníka´ na LV... zrejme z dôvodu medializácie, keď sa vo veľkom informovalo, že predmetné územie bude revitalizované na oddychovú zónu za finančnej podpory nórskych fondov vo výške 214-tisíc eur....“
Spor o Prϋger-Wallnerovu záhradu nie je ani po siedmich rokoch uzavretý. Aký by bol osud Prϋgerky, ak by súd potvrdil nároky potomkov a mesto by o ňu prišlo? A čo s vynaloženými investíciami na jej revitalizáciu?
„Mesto bude rozsudok rešpektovať, avšak pozemky sú podľa územného plánu verejná zeleň, resp. zeleň, a stavať sa na nich nedá, sú predurčené na park. Väčšina investícií, resp. prvkov, ktoré sa tam realizovali, je odmontovateľná a použiteľná v ktoromkoľvek inom mestskom verejnom priestore, sú to prvky od rámcových dodávateľov mesta. Údržbu mesto realizuje ako svoju zákonnú povinnosť vlastníka. Prevažnú časť investícií navyše poskytli sponzori, ktorí tak urobili aj napriek tomu, že vedeli o predmetnom súdnom spore. Samospráva tak o peniaze ani investíciu nepríde,“ ubezpečila hovorkyňa magistrátu.
Obnova Prügerovej záhrady pokračuje napriek súdnemu sporu.
Z histórie záhrady
Záhrada vznikla na konci 19. storočia, keď si Prüger-Wallnerovci postavili vilu na severnom konci Havlíčkovej ulice v Starom Meste, ktorá stojí dodnes. Členitý terén upravili v okolí vily ako okrasnú záhradu v prírodno-krajinárskom štýle, zvyšná časť pozemku slúžila ako úžitková záhrada. Po tom, ako Prügerovci odišli do Anglicka, záhrada začala pustnúť. Z pôvodných záhradných úprav sa nezachovalo takmer nič, okrem niekoľkých mohutných stromov, zvyškov schodiska, skleníkov a budovy kotolne. Keď sem prídete dnes, nájdete tu hracie prvky pre deti, prírodný mobiliár, drevené chodníčky, aj informačné tabule o rastlinách a živočíchoch, ktoré tam žijú. Viac sa dočítate na www.prugerka.sk.
(ac)