FOTO: Na ktorých miestach v Bratislave ste mohli stretnúť Milana Lasicu - kam najradšej chodieval?

20.7.2021

Zdroj: abn

Páčil sa vám článok?

Dnes už žiaľ nebohý herec Milan Lasica sa v nedávnom rozhovore do novín priznal, že počas pandémie, kedy bolo na Slovensku skoro všetko zatvorené, mu najviac nechýbali divadelné predstavenia a diváci, ale kaviarne, kde by si mohol posedieť so svojimi priateľmi, ktorých mal málo. Sám povedal, že by ich porátal na prstoch jednej ruky. Kde s nimi najradšej sedával?

Jedným z najlepších priateľov Milana Lasicu bol spisovateľ Tomáš Janovic. Keď sme sa mu snažili včera dovolať na pevnú linku, tak jeho telefón bol dlhé minúty obsadený, ale na tretí pokus sa nám to konečne podarilo, hoci sa nám neozval on, ale jeho manželka. "Prepáčte, ale manžel sa momentálne necíti najlepšie a nie je schopný hovoriť. Smrť jeho najlepšieho priateľa ho veľmi poznačila a zobrala," povedala nám pani Janovicová. 

Zdroj: TASR

V roku 2007, teda presnejšie 14. mája boli spolu aj v​ kaviarni Ex Café - Ex Libris na Prepoštskej ulici, kde krstili knihu Tomáša Janovica (vľavo) Humor ho! - rozhovory s Jánom. 

Tak sme ju poprosili, aby sa svojho manžela opýtala aspoň na to, kde sa s Milanom Lasicom najčastejšie stretávali a dozvedeli sme sa, že to bola kaviareň Hotela Sheraton v rámci komplexu Eurovea hneď oproti novej budove SND.

Zdroj: Koláž abn - FB Sheraton

Na facebookovej stránke tohto hotelového zariadenia ​pribudli včera dve čiernobiele fotografie, na ktorých je zvečnený ich azda najvzácnejší hosť, pričom jeden jeho zarámovaný portrét sa nachádzal aj na stole, kde najčastejšie sedával. "So zármutkom v srdci sme prijali správu o smrti známeho herca Milana Lasicu. Prichádzal k nám takmer každý deň na svoje obľúbené kapučíno s medom a všade navôkol rozdával svoju pozitívnu energiu a humor. Dnes sme mu na znak úcty rezervovali jeho obľúbený stôl, kde trávil svoje chvíle u nás," uviedli ľudia z hotela kúsok od brehu Dunaja. "Počas pandémie a následného lockdownu v súvislosti s koronavírusom však nemohli chodiť ani tam a určite im obom tie posedenia veľmi chýbali," dodala pani Janovicová. 

Zdroj: FB Radisson Blu Carlton Hotel

​Dvojicu Lasica a Janovic bolo možné ešte pred niekoľkými rokmi vidieť ako spolu kráčajú cez historické centrum, teda presnejšie Hviezdoslavovo námestie, pričom často zakotvili v dnes už neexistujúcej kaviarni Savoy oproti Redute alebo si dali spolu kávičku na prízemí hotela Carlton. V dávnej minulosti navštevoval herec aj legendárnu kaviareň Štefánka.

Vedeli ste, že Milan Lasica kedysi býval na Dunajskej ulici podobne ako jeho životný súpútnik Július Satinský? A dokonca aj slávna budova prezývaná Manderla či Manderlák mu bola v rannej mladosti domovom. Jeho susedmi v prvom bratislavskom "mrakodrape" bol aj herec František Dibarbora s manželkou, ktorá pracovala ako dramaturgička v Národnom divadle a obaja mu trochu pomáhali s prípravou na prijímacie skúšky, keď sa rozhodol ísť na herectvo.

Zdroj: abn

​Uvidieť Milana Lasicu by ste ešte pred niekoľkými týždňami mohli napríklad aj bývalom Filmovom klube, ktorý sa dnes už volá Kino Lumiére a nachádza sa na neďalekej Špitálskej ulici.

Zdroj: E.K.

​Herec rád chodil do kina a mal rád filmy, veď bol napokon dlhé roky aj prezidentom filmového festivalu Art Fest, ktorý sa niekoľko rokov uskutočňoval v Trenčianskych Tepliciach až kým sa nepresťahoval do Košíc. ​V niektorom z bratislavských divadiel by ste ho ako diváka asi márne hľadali. Chodieval do divadla jedine v prípade, ak v predstavení sám hral. 

Zdroj: FB Štúdio L+S

Jeho domovskou scénou bolo Štúdio L+S na Námestí 1. mája, ktoré je súčasťou budovy hotela Tatra. Možno si spomínate, že kedysi bolo v podzemí aj rovnomenné kino. Aj osudný nedeľný koncert hudobnej formácie Bratislava Hot Serenaders, na ktorom Milan Lasica skolaboval, sa konal práve v sále, ktorá bola pre neho a kedysi aj Júliusa Satinského doslova druhým domovom. Aj keď práve boli, sú, teda vlastne mali by byť divadelné prázdniny, tak koronovírusová pandémia poposúvala aj kalendár v kultúre a v piatok 16. júla pán Lasica spoločne s kolegom Martinom Hubom odohrali plánované a vypredané predstavenie Starí majstri režiséra Juraja Nvotu. Diváci, ktorí na ňom boli prítomní, ho tak naposledy mohli vidieť v akcii ako herca v postave Filipa. Výhodou priestorov Štúdia L+S bolo aj to, že jeho súčasťou je aj malý bufet po pravej strane od vchodu, kde sa konala nejedna recepcia po úspešnej premiére či uskutočnenej vernisáži a Lasica tu neraz do noci sedel v družnom rozhovore so svojimi kolegami, priateľmi či hosťami. Od pondelka sa vchod do priestorov Štúdia L+S zmenil na pietne miesto, kde ľudia nosia kvety, zapaľujú sviečky a zapisujú sa do kondolenčnej knihy, aby si takto uctili pamiatku na umelca a človeka, ktorý je podľa mnohých Slovákov, ale aj Čechov nenahraditeľný. 

Zdroj: FB Štúdio L+S

Ak ste mali šťastie, tak nebol problém stretnúť Milana Lasicu v civile aj na Dostojevského rade, čo je ulica, kde spolu s manželkou Magdou Vašáryovou a dcérami Hanou a Žofiou bývali. Ešte pred niekoľkými dňami si v jeden horúci letný  podvečer vykračoval od Malej scény smerom k domu č. 11 aj s nákupnou taškou v ruke oblečený v krátkych nohaviciach, v ktorých dokonale vynikli jeho "pavúčie" nohy. Na tejto adrese býval od roku 1992, predtým žil s manželkou v Karlovej Vsi. "Byt sme vymenili a na vlastné náklady zrekonštruovali a neskôr ho aj odkúpili, keďže bol štátny, respektíve obecný. Do Starého Mesta sme sa tešili, nakoľko pre moje povolanie bolo bývanie v Karlovke dosť nepraktické,“ vysvetľoval svojho času herec. 

Zdroj: Google Maps

Keď sme s pánom Milanom Lasicom naposledy zhovárali, tak nám okrem iného prezradil, že mal niekoľko nesplnených túžob, ktorých sa postupne vzdal. Napríklad chcel absolvovať cestu loďou do Ameriky alebo sa odviezť legendárnym vlakom Orient Expres. "Keď som sa dozvedel, koľko by ma stál cestovný lístok, tak som si to rozmyslel," dodal pán Lasica, pričom sa nám priznal, že si v posledných rokoch začal písať niečo ako denník, kde si poznačí všetko zaujímavé, čo mu napadne. "Zo začiatku som sa do toho pustil s veľkou vervou, dal som dokopy asi 250 strán, ale teraz sa tomu venujem čoraz menej. Asi mi už nič nenapadá." A čo v živote oľutoval? "Trošku ma mrzí, že som sa nikdy nenaučil poriadne hrať na klavíri ani plnohodnotne nijaký cudzí jazyk a samozrejme, že by sa našlo pár ďalších vecí, ktoré sa mi stať nemuseli." Aj svoju vlastnú pominuteľnosť si uvedomoval a to oveľa intenzívnejšie od definitívneho odchodu kolegu a kamaráta Jula Satinského. "Určite si naňho každý deň spomeniem. Niekedy aj na niečo konkrétne, či už vtipnú situáciu alebo jeho hlášky, na ktorých sa musím aj dnes nahlas smiať. A to je podľa mňa ten najkrajší dar, aký môže komik po sebe zanechať."  

​(ars)

Páčil sa vám článok?