Zdroj: koláž abn - Archív J.G.
Jeden z čitateľov Bratislavských novín sa momentálne nachádza v Strednej Ázii, teda presnejšie na území Uzbekistanu, odkiaľ nás každodenne informuje o tom, čo tam v rámci cestovateľského zájazdu videl a prežil. Po prílete do Taškentu sa letecky presunul do mesta Nukus a odtiaľ k Aralskému jazeru, ktoré však vysychá a postupne sa stáva doslova púšťou...
Rozhodli sme sa jeho zážitky z exotickej krajiny, ktorá bola kedysi jednou z republík dnes už neexistujúceho Sovietskeho zväzu, publikovať v rámci našej novej rubriky Bedeker cestovateľa. Po úvodnej časti, ktorá bola venovaná príletu do Uzbekistanu a prvým dojmom z Taškentu dnes prinášame druhé pokračovanie, ktoré sa začína pri vyschnutom Aralskom jazere. "Z cintorína lodí vyrážame ďalej smerom na sever. V poslednej obývanej dedine nám ukazujú svoju techniku - saidkovú motorku Ural v domácej úprave. Treba sa zastaviť a vyskúšať," píše bratislavský cestovateľ (na snímke).
"Potom nás čaká ešte asi 100 kilometrov jazdy po cestách - necestách a ocitáme sa na brehu Aralského jazera z druhej strany. Na konci roviny sme zbadali obrovskú strminu a za ňou sa na dne nachádzala voda. To bude tých 10 percent, čo zostalo vo vysychajúcom jazere," vyjadril správny predpoklad muž, ktorý každoročne navštívi aspoň jeden exotický kút sveta, aby ho lepšie spoznal.
"Voda je niekoľkonásobne slanšia než v bežnom mori, takže nás štípe a to doslova všade. Bahno bolo na niektorých miestach až po kolená, takže ste sa trochu vytrápili, kým ste sa mohli ponoriť pod hladinu, ale bol to ten najlepší spôsob ako zahnať únavu z úmornej horúčavy," napísal k fotografii, na ktorých vidno troch z piatich slovenských účastníkov zájazdu do Uzbekistanu ako sa kúpu v Aralskom jazere.
"Cestou späť sme ešte absolvovali rýchlu návštevu v miestnom obchode, kde sme kúpili niečo slané pod zub a Uzbeckú vodku. Vyšlo nás to v prepočte asi na 3 eurá," uviedol na margo snímky z predajne, ktorá by dostala na Slovensku asi názov Zmiešaný tovar.
"Čaká nás prvá noc strávená v tradičnom jurtovom tábore. Jurty sú skromné, ale zároveň účelové a funkčné. Domáci varí večeru a my ju zapíjame vodkou."
"Ten, kto si doviezol vodu, tak sa môže aj osprchovať. Stačí vybrať z kufra auta kanistre, v ktorých je asi 100 litrov vody, potom nimi naplniť sprchovacie nádrže a môže sa ísť na vec. Sám si ich donesieš, sám si vodu pumpuješ a sám sa sprchuješ. Zišli by sa ďalšie dve ruky, ale nič sa nedá robiť, človek si musí poradiť. A keďže je voda drahá, tak jej nikto nemíňa veľa," zhodnotil hygienické možnosti v tábore.
"Nocľah v jurte som napokon musel zhodnotiť pozitívne. Spalo sa mi fantasticky a to som zabudol spomenúť úplne čistú nočnú oblohu s miliónmi hviezd, ktoré nám do ticha svietili nad hlavami," skonštatoval po prvej noci, ktorú Slováci na zájazde strávili na takýchto lôžkach:
"Ráno nás čakal budíček s raňajkami, ktoré pripravil tzv. jurta boss. A po nich odchádzame na ďalší výlet," pokračuje v opise svojich zážitkov slovenský cestovateľ.
"Po ceste si robíme zastávku v jednej zo starobylých pevností, kedysi slúžiacich ako odpočívadlá popri hodvábnej ceste, ktorá tadiaľto viedla." Vysvetľuje obsah dvoch nasledujúcich fotografií, na ktorých je jednu zo spomínaných pevností vidno z diaľky i trochu detailnejšie:
"Po približne 50 km hrkotania sa uprostred ničoho sme natrafili na niekoľko storočí staré pohrebisko príslušníkov kočovných kmeňov," objasňuje zábery, kde by nezainteresovaný človek asi videl len ďalšie skaly a kamene...
"Každý kmeň mal nejaký svoj znak, ktorý dávali na náhrobné kamene namiesto mien. Dnes tu zostali hroby rôznych kmeňov," dodáva.
"Púšťame sa dole k jazeru, ktoré bolo spojené s riekou Amudarja, kde nachádzame malú rybársku osadu i pozostatky gulagu z éry Stalina," pokračuje v mapovaní celodenného výletu.
Vonkajšie múry i vnútorné stĺpy spomínaných objektov zostali zachované, ale strechu si môžeme už len predstaviť...
Z vecí, ktoré tu zostali po bývalých obyvateľov pobrežia Aralského jazera vzniklo takéto romantické zákutie:
"Aj tu sme mali možnosť uvidieť doslova až praveké dopravné prostriedky..." komentoval nasledujúcu fotografiu motorky, ktorá evidentne slúžila na dopravu rôzneho tovaru či stavebného materiálu než prevoz prípadného druhého pasažiera.
"Po dvoch dňoch strávených v púšti sa vraciame do mesta Nukus. Po ceste registrujeme množstvo tiav, ktoré tu žijú," píše v súvislosti s fotografiou, aká by sa u nás dala urobiť asi len v ZOO či pri cirkuse.
"Večer sme už opäť v hoteli, kde si môžem dať konečne aj teplú sprchu. Na ďalší deň nás čaká návšteva v meste Chiva. Má byť len 37 stupňov. Takže sa tešíme na nové dobrodružstvá," skonštatoval čitateľ Bratislavských novín nachádzajúci sa stále v ďalekom Uzbekistane, odkiaľ nám poslal aj nasledujúce videá:
(jg, ars)