Naštvaní ľudia v Rači: Mesto ide budovať asfaltku cez vinohrady, len 2 m od nášho domu a ihriska

Zdroj: Matúš Husár

„Magistrát sa chváli, koľko zelene pribúda v Bratislave, a na druhej strane museli 70-ročné vinohrady ustúpiť výstavbe asfaltky,“ hnevá sa Radoslav Čarský (na úvodnej foto) z Občianskeho združenia Malé Krasňany. Spor obyvateľov s úradmi trvá už päť rokov a sprevádza ho viac paradoxov. Ku kauze sa vyjadruje aj starosta Rače a bratislavský magistrát.

Radoslav Čarský býva v mestskej časti Rača na Malokrasňanskej ulici, v bytovke na pokojnom mieste, to však už čoskoro nemusí byť pravda. V tesnej blízkosti ich domu a detského ihriska totiž plánuje hlavné mesto vybudovať cestu, ktorá spojí Horskú ulicu nad nimi a Račiansku pod nimi.

„Nemá to byť tichá ulica, po ktorej prejde auto raz za čas, ale obojsmerná komunikácia, kde má jazdiť aj MHD. A na ňu má nadviazať výstavba obytného súboru Pod Slancom s jedenástimi domami. To bude začiatok konca tunajších vinohradov,“ obáva sa.

Ukazuje na vyklčovaný pás viničov, ktoré už padli za obeť budúcej ceste. Starosta Rače Michal Drotován potvrdil: "Predmetný výrub viníc v roku 2017 v polohe navrhovanej cesty bol približne vo výmere 0,3 ha." 

Radoslav Čarský upozorňuje na ďalšie plochy vinohradov, ktoré sú v katastri vedené ako trávny porast - toto je prvý paradox. „Ešte za bývalého starostu Rače sa dané územie preklasifikovalo na trávny porast. Hoci v skutočnosti vidím vinič, podľa katastrálnej mapy je to tráva,“ pokračuje.

Zdroj: Matúš Husár

S výstavbou vo vinohradoch obyvatelia nesúhlasia.

Podstatné však je, že v územnom pláne majú tieto parcely kód viníc, takže stavať sa tam nesmie. „Môže ísť cez ne len komunikácia, ktorá obsluhuje vinice, nie rušná cesta, aká je v pláne,“ zdôrazňuje predseda OZ Malé Krasňany Jakub Žilinčan.

Ďalší paradox je, že hoci plánovaná asfaltka pôjde približne dva metre od predzáhradky, ktorá patrí k bytovke na Malokrasňanskej ulici, dotknutí obyvatelia neboli účastníkmi konania. Nerozhodlo totiž reálne susedstvo, ale definícia podľa zákona. „Vlastníkom úzkeho pásu pozemku, ktorý nás delí od navrhovanej cesty, je totiž súkromná firma. Takže hoci vozidlá budú jazdiť v našej bezprostrednej blízkosti, z pohľadu zákona nie sme susedmi, nemáme sa čo vyjadrovať,“ vysvetľuje ďalej Radoslav Čarský.

V rámci konania mohli ľudia povedať svoj názor iba v prípade detského ihriska, keďže tento pozemok je v ich vlastníctve. „Samozrejme, nesúhlasíme s tým, aby popri ihrisku, kde sa hrajú naše deti, viedla rušná cesta. Prekvapuje tiež, že ju ide budovať hlavné mesto pre developera, malo by to byť naopak,“ podotýka.

Zdroj: Matúš Husár

​Rušná cesta má ísť v tesne popri detskom ihrisku a ďalej pomedzi račianske vinohrady.

OZ Malé Krasňany chce obnoviť proces EIA, ktorý posudzoval vplyv výstavby na životné prostredie. Argumentuje tým, že súhlasné stanovisko má dátum marec 2017, takže nezohľadňuje realitu - ľudia sa sem začali sťahovať až začiatkom októbra a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli na prelome rokov 2017/2018. Teda až vtedy sa stali účastníkmi územného konania. „Vypracovanie novej EIA iniciovala pri ďalšej plánovanej výstavbe vo vinohradoch mestská časť Rača, k čomu sme sa pridali. Avšak ministerstvo životného prostredia požiadavke najskôr nevyhovelo. Odvolali sme sa, výsledok ešte nemáme,“ dopĺňa Jakub Žilinčan.

Zdroj: Matúš Husár

​Vyklčované vinice neďaleko Malokrasňanskej ulice. Starosta Rače ubezpečuje, že výstavba tu nie je možná, pozemok je v územnom pláne vedený ako vinohrad.,

Zdôrazňuje pritom, že si vážia ochotu developera Grunt priamo komunikovať a  hľadať spoločné riešenia, ktoré by znížili dopad  plánovanej komunikácie na tunajších obyvateľov: „Cestu sú však mestom zaviazaní vybudovať tak či tak.“

Na území račianskych viníc vyrástlo v posledných rokoch veľa budov aj celých obytných štvrtí. Kúsok od Malokrasňanskej ulice, v blízkosti areálu poľnohospodárskeho družstva, vidíme vyklčovaný rozsiahly kus vinohradu, osud tohto pozemku je zatiaľ nejasný. O pár desiatok metrov ďalej je zas spustnutý veľký areál bývalej AB Kozmetiky: „Keby sa tu stavalo, nik by nemal námietky. Naopak, boli by sme radi, že sa zanedbaná plocha zveľadí,“ uzatvára Radoslav Čarský.

Zdroj: Matúš Husár

​Spustnutý areál bývalej AB Kozmetiky. "Tu by sa mohlo stavať," zhodujú sa miestni.

Členovia OZ Malé Krasňany riešia kauzu od roku 2017 a sú za tým neraz desiatky „človeko-hodín“ týždenne a takmer 10-tisíc eur vynaložených najmä na súdne spory, odvolania a pripomienkové konania. „Naše výhrady sme formálne prezentovali aj na mestskom zastupiteľstve. Zastupiteľstvo vydalo uznesenie, v ktorom žiada primátora hlavného mesta, aby zabezpečil obstarávanie urbanistickej štúdie pre územia vinohradov a verejné prerokovanie zadania aj návrhu. To považujeme za malé víťazstvo,“ konštatuje šéf združenia Jakub Žilinčan.

Starosta Rače hovorí o rozpore s územným plánom: 

K výstavbe komunikácie sme oslovili aj starostu Rače Michala Drotována. Potvrdil. že cesta má právoplatné územné rozhodnutie z roku 2018. "Žiadali sme stavebníka, ktorým je Hlavné  mesto SR Bratislava, aby v danej oblasti vybudoval ochranný plot a tiež zabezpečené prechody pre chodcov. Na list z novembra 2020 sme od mesta zatiaľ nedostali odpoveď," uviedol pre Bratislavské noviny.

V čom vidí rozpor s územným plánom? "Môj osobný názor je, že funkčný kód vinice neumožňuje budovať inú komunikáciu ako pre obsluhu funkčnej plochy viníc. Hlavné mesto ako garant výkladu územného plánu, a tiež stavebník predmetnej komunikácie to vidí opačne - podľa neho je príslušná, právoplatným územným rozhodnutím umiestnená cesta v súlade s územným plánom. Súlad s územným plánom je vec, ktorá sa pri výstavbe rieši v územnom, a nie stavebnom konaní," konštatuje Michal Drotován.

Po vybudovaní cesty má nasledovať výstavba obytného súboru Dolný Slanec s jedenástimi domami, čo podľa račianskeho starostu určite negatívne ovplyvní dopravu v danom území, najmä Peknú cestu, Malokrasňanskú, Horskú a Račiansku ulicu. Zároveň dodáva: "Zámer Dolný Slanec má právoplatné územné rozhodnutie z roku 2018, teda stavby boli právoplatne umiestnené v území, ktoré umožňuje malopodlažnú bytovú zástavbu. Ide o stavby so 4 podlažiami a 1 ustúpeným podlažím, kde vznikne 220 bytov. V zmysle právoplatného územného rozhodnutia bolo umiestnených 308 parkovacích miest, všetky priamo v zámere a na pozemkoch investora."

Obyvatelia Malých Krasňan upozorňujú aj na to, že po vybudovaní asfaltky hrozia záplavy, kým vinohrady dokážu vodu zadržať. Starosta Drotován v tejto súvislosti hovorí, že v zámere je vybudovanie retenčnej nádrže, čo je podľa projektanta dostatočné opatrenie. "Okresný úrad Bratislava naše pripomienky neakceptoval a nezapracoval - vodná stavba bola teda na príslušnej ceste stavebne povolená Okresným úradom Bratislava. Samotné vinohrady v danej oblasti sú, žiaľ, vysadené tak, že hrozbu záplav tiež neznižujú. Preto treba viac opatrení a časť z nich, ako je pravidelná údržba rigolov a nádrže, naša mestská časť zabezpečuje. Aktuálne sa hľadajú ďalšie možnosti ako zvýšiť vodozádržnosť celej lokality," uvádza starosta.

Stanovisko bratislavského magistrátu:

V roku 2017, ešte za predchádzajúceho vedenia magistrátu, vydalo hlavné mesto súhlasné záväzné stanovisko k investičnej činnosti na stavbu „Obytný súbor Dolný Slanec“, na pozemkoch parciel. č. 7043, 7042, 7039, 7045/1 až 7045/7, k.ú. Rača, pre žiadateľa GRUNT, a.s. Horská 11/C, 831 52 Bratislava v lokalite pri Horskej ulici, ktorá priamo nadväzuje na zástavbu pri Peknej ceste a na zástavbu rodinných domov nad Horskou ul., inkriminovaná cesta je s tým súvisiaca investícia. Nie je to cesta, ktorá by mala dostať do územia ďalšie developerské projekty, ale je to cesta, ktorá má obslúžiť existujúcu zástavbu v lokalite a nový obytný súbor Dolný Slanec.

Záväzné stanovisko mesta k investičnej činnosti je jedným zo stanovísk dotknutých orgánov, ktoré sú podkladom pre rozhodovanie stavebného úradu v konaní vedenom podľa príslušných ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku. Jedine stavebný úrad môže posúdiť na podklade predložených dokumentov, stanovísk, vznesených pripomienok a námietok v rámci ním vedeného konania a znalosti miestnych podmienok, či stavba môže byť umiestnená v navrhovanom území z hľadiska jeho dôsledkov na toto územie. Tu treba zdôrazniť, čo zrejme nebolo dostatočne odkomunikované, že mestská časť trvala na zabezpečení prepojenia na cestu II/502 Račianska už listom č. UPSP-6158-584/2013 zo dňa 22.4.2013, kde sa uvádza: "Z hľadiska dopravnej obsluhy nesúhlasíme, aby predmetná lokalita bola napojená na Račiansku cez Peknú cestu. Žiadame prezentovať zabezpečenie dopravnej obsluhy územia cez Horskú ulicu a zabezpečiť prepojenie na cestu II/502 Račianska, medzi DPB a YIT Reding návrhom a následne vybudovaním komunikácie v spolupráci s ostatnými investormi v tejto lokalite."

Na zmieňovanú komunikáciu bolo vydané územné rozhodnutie MČ Rača, ako príslušným stavebným úradom, v r. 2018 (https://www.raca.sk/data/att/6039.pdf). Po vydaní územného rozhodnutia Račou zo dňa 02. 07. 2018, ako príslušným stavebným úradom, potvrdil územné rozhodnutie a výsledok posudzovania predmetnej stavby príslušnými orgánmi mesta, ktoré bolo napadnuté OZ Malé Krasňany, aj Okresný úrad Bratislava a územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12. 11. 2018. Minulý rok v danej  veci rozhodol a ukončil právny spor i krajský súd ako prvostupňový správny orgán rozsudkom KS SR č.  5S 4/2019-396. Aj keď proti spomínanému rozsudku KS v Bratislave boli podané kasačné sťažnosti, podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku nemajú tieto kasačné sťažnosti odkladný účinok, resp. nemáme vedomosť o tom, že by im kasačný súd takýto účinok priznal. Hlavné mesto tak nemôže blokovať získanie stavebného povolenia na zabezpečenie dopravnej obsluhy územia cez Horskú ulicu.

Predmetný obytný súbor je navrhnutý v území, pre ktoré je podľa Územného plánu Bratislavy stanovené funkčné využitie málopodlažná zástavba obytného územia. Nejde teda o vinohrad.

Vzhľadom ku kapacitným možnostiam križovatky Pekná cesta – Račianska bolo navrhnuté pre zabezpečenie dopravnej obsluhy obytného súboru nové pripojenie smerujúce na Račiansku ulicu. Nová miestna obslužná komunikácia spájajúca Horskú ulicu a Račiansku ulicu v celkovej dĺžke 345,147 m bola navrhnutá odborným oddelením magistrátu ako najvhodnejšie riešenie z hľadiska najvyhovujúcejšieho  a najefektívnejšieho prepojenia na existujúce pozemné komunikácie a dopravnú vybavenosť v danej lokalite. S ohľadom na blízkosť detského ihriska (o ktorom tiež pojednáva petícia OZ Malé Krasňany), resp. bytových domov v oblasti Malých Krasňan, je uvedená komunikácia obslužného charakteru navrhnutá ako utlmená, t. j. bude obsahovať dopravný prah, ktorý dopravu na uvedenej ceste z bezpečnostného hľadiska výrazne spomalí.

Pokiaľ ide o EIA, vzhľadom na ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z., ktoré stanovujú okruh dopravných stavieb, na ktoré sa vzťahujú postupy podľa tohto zákona, v prípade spomínanej krátkej prepojovacej komunikácie nižšej kategórie, ktorá má byť len sčasti realizovaná mimo zastavanú oblasť, ide o dopravnú stavbu, ktorá nespadá pod proces EIA. Navyše vplyv na územný plán, na životné prostredie a na hluk sa skúmal v procese získavania územného rozhodnutia miestne príslušným stavebným úradom.

Výhodou postavenia hlavného mesta ako stavebníka je predovšetkým právna istota, že po kolaudácii miestnej komunikácie nemôže nastať situácia, že investor ako stavebník neodovzdá komunikáciu do vlastníctva a správy hlavného mesta a užíva ju ako účelovú. To so sebou prináša mnohé nebezpečia, ako napríklad, že sa hlavné mesto miestnou komunikáciou bez súhlasu investora ako vlastníka účelovej komunikácie nemôže napojiť na túto komunikáciu, zároveň investor môže zamedziť iným investorom užívať takto skolaudovanú účelovú komunikáciu a brániť tak riadne užívať iné objekty v území závislé od predmetnej komunikácie. Zároveň na základe zmluvy o spolupráci, ktorú má hlavné mesto uzavretú s developerom, máme možnosť určiť za akých stavebnotechnických a majetkovo-právnych podmienok sa miestna komunikácia prostredníctvom investora bude budovať.

Čo sa týka obáv miestnych obyvateľov ohľadne zachovania vinohradov, čoho sa prvoplánovo týkala petícia z roku 2019, ktoré sú v mestskej časti Bratislava – Rača, tieto vinohrady, resp. plochy viníc nie sú špeciálne chránené prostredníctvom zákona.  Pozemky pod prepojovacou komunikáciou nie sú vedené ako vinica, ani ako trvale trávnatý porast. Ide o ostatnú plochu, ktorú je možné zastavať, v súvislosti s čím protestovalo OZ Malé Krasňany. Petícia bola predložená na rokovanie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v decembri 2019 a už v období prípravy materiálu na toto rokovanie, prebehli mnohé stretnutia aj s členmi petičného výboru. Mestské zastupiteľstvo schválilo uznesenie, v ktorom požiadalo primátora, aby zabezpečil obstarávanie urbanistickej štúdie pre územia vinohradov. Vzhľadom na rozsah danej problematiky prebiehajú v predmetnej veci prípravné práce.

Pri príprave Urbanistickej štúdie pre územia vinohradov má hlavné mesto ambíciu spolupracovať  okrem dotknutých mestských častí (Krasňany, Rača, Nové Mesto) aj s univerzitami (napr. Fakulta architektúry, Prírodovedecká fakulta, Katedra architektonickej tvorby VŠVU). Keďže táto téma má aj kultúrno-spoločenský presah, je nevyhnutné sa pozrieť na túto problematiku komplexne. Obstarávanie Urbanistickej štúdie pre územia vinohradov v Bratislave je v pláne v druhom polroku 2021.

Primátor rozumie a aj sám zdieľa obavy Račanov aj ostatných Bratislavčanov o osud račianskych vinohradov. Preto opakovane deklaruje, že jediné riešenie, ako celé územie vinohradov stabilizovať a dostať pod kontrolu, je práve spracovanie urbanistickej štúdie pre celé územie vinohradov od časti Ahoj až po Svätý Jur. V tejto štúdii sa všetci musia dohodnúť, čo bude mesto ochraňovať, za čo ide bojovať a ako to chce robiť. So žiadnou ďalšou zmenu územia vinohradov na stavebné pozemky dovtedy nebude súhlasiť a ďalej bude postupovať striktne len podľa výsledkov urbanistickej štúdie premietnutej do územného plánu.

(ac)