Zdroj: ac
Zonácia Horského parku v bratislavskom Starom Meste funguje takmer dva roky, no práve teraz dôraznejšie vyjadrilo obavy o bezpečnosť návštevníkov Občianske združenie Hrad – Slavín. Ak totiž vstúpite do červenej zóny, kde má najvyššiu prioritu ochrana prírody, pokojne sa môže stať, že vám na hlavu spadne suchý konár či nebodaj strom. A hrozí to aj na detskom ihrisku. Magistrát preto navrhol odstrániť ihrisko - do života stromov tu nezasahuje.
Bezpečnostnú situáciu v Horskom parku označilo spomínané občianske združenie za neúnosnú. Na svojej FB stránke zverejnilo pred pár dňami fotografiu stromu, ktorý spadol na chodník, s varovaním: „Každý deň intenzívne upozorňujeme zodpovedných, že reálne hrozí obrovské nebezpečenstvo pre ľudí v bezzásahovej zóne v Horskom parku, čakáme, kým takýto strom niekoho zabije, aby sa ľady pohli?“
Združenie zároveň vyzvalo magistrát, aby dal odstrániť nebezpečné suché stromy a vetvy v okolí chodníkov prístupných verejnosti, ktoré ohrozujú návštevníkov nielen v prípade zlého počasia. Následná diskusia Bratislavčanov potvrdila, že viacerí nesúhlasia s tým, aby bola časť lesoparku ponechaná bez akýchkoľvek zásahov, bez orezu či rovno výrubu nebezpečných stromov. Svoj názor vyjadrujú aj priamo na mieste. „Aj z tejto časti parku odstraňujte padnuté stromy, nielen z hlavnej cesty,“ čítame výzvu niektorého z návštevníkov parku pod tabuľkou upozorňujúcou na bezzásahovú zónu.
Viacerí Bratislavčania nesúhlasia s tým, aby bola časť lesoparku ponechaná bez akýchkoľvek zásahov.
Zonácia je výsledkom Programu starostlivosti o chránený areál Horský park na obdobie rokov 2019 – 2048, ktorý vypracovala Štátna ochrana prírody v spolupráci s hlavným mestom. Pri užívaní lesoparku, na ktorý sa vzťahuje 4. stupeň ochrany, platia jasné pravidlá. Na rozdiel od bezpečnej bielej zóny, určenej na rekreáciu či vzdelávanie, má v červenej zóne ochrana prírody najvyššiu prioritu. Takže ani do života stromov sa nijako nezasahuje, ak niektorý spadne, ponechá sa na danom mieste vcelku. Môžete, pravdaže, vstúpiť aj sem a obdivovať umenie prírody, keď doň nezasahuje človek, ale len na vlastné riziko, o čom informujú tabuľky na drevených stĺpoch. Výstrahou má byť tiež červený pásik na strome označujúci vstup do takéhoto priestoru.
Na bezzásahové lokality v Horskom parku upozorňujú výstražné tabuľky.
Varovná tabuľka upozorňujúca na režim bez zásahov je aj v lokalite, kde je detské ihrisko s hojdačkami a šmykľavkou - strach rodičov v tomto prípade asi nikoho nemôže prekvapiť. Strom neďaleko tabuľky je označený výstražným červeným pásikom, a zároveň žltým pásikom, ktorý určuje nárazníkovú zónu medzi bezzásahovým a rekreačným priestorom. V „žltom“ lese sa síce môžu robiť výruby aj orezy nebezpečných stromov, ale len vo výnimočných prípadoch. Plocha určená na hru detí je upravená, spadnuté suché konáre aj menšie pne však vidíme v jej bezprostrednom okolí. Čo na to magistrát?
Tabuľka (v krúžku) upozorňuje, že aj detské ihrisko patrí do bezzásahovej zóny.
„Ihrisko, ktoré sa nachádza v bezzásahovej časti Horského parku, sme navrhovali v súlade so zonáciou odstrániť a obnoviť ihrisko v inej časti areálu. Pripravujeme tiež detské ihrisko v rámci blížiaceho sa otvorenia Prüger-Wallnerovej záhrady v tesnej blízkosti Horského parku,“ reagovala na našu otázku hovorkyňa mesta Katarína Rajčanová.
Pripomenula, že špecifický režim správy v bezzásahovom priestore podporuje rozvoj prirodzených procesov lokálneho biotopu a ochranu chránených druhov. „Tento režim vychádza z dokumentu ochrany prírody, ktorý je platný 30 rokov a ktorý zahŕňa samotná zonácia Horského parku. Zároveň na základe toho môžeme ako správca bez porušenia zákona riešiť bezpečnosť areálu - potrebné orezy či výruby,“ doplnila.
Pomer bezpečia a rizika vychádza v Horskom parku takto: 10,541 ha patrí do bezpečnej bielej zóny určenej na rekreáciu a vzdelávanie, 5,579 ha je vyčlenených na bezzásahovú červenú zónu a 5,956 ha zaberá prechodná žltá zóna, kde sa padnuté drevo odstraňuje v nevyhnutnej miere. To znamená, že bezzásahová zóna tvorí približne tretinu z celého územia Horského parku.
Červená zóna, kde je zvýšené nebezpečenstvo padania konárov a stromov, zaberá približne tretinu Horského parku.
„Dôvodom zonácie nie je vyháňať obyvateľov z Horského parku, ale ochrániť druhy, ktoré sa v ňom vyskytujú (a vždy vyskytovali). Pre ľudí, ktorí majú obavy, je tu stále zvyšná polovica parku pre rekreáciu a iné voľnočasové aktivity. Mimochodom, Bratislava nie je prvé ani posledné mesto na svete, ktoré má takúto ´divočinu´ uprostred,“ napísal na FB stránke OZ Hrad – Slavín jeden z diskutujúcich. Ďalší mu však oponoval: „Je to mestsky park, ktorý aj vznikol ako umelý park, ľudskou činnosťou, čiže nie je to prírodná rezervácia, ktorá vznikla prirodzenou cestou.“
Fakt je, že Horský park, ktorý vznikol v druhej polovici 19. storočia, odjakživa slúžil na oddych, aj keď sa nedá porovnávať s typickými „vyleštenými“ mestskými parkami. Spomínaný program starostlivosti o tento chránený areál má byť kompromisom medzi jeho rekreačným využitím a zachovaním jeho prírodných hodnôt a významu. Aký je váš názor? Napíšte nám!
(ac)