FOTO: Takto si Pečnianske rameno môžu pamätať už len tí najstarší Petržalčania - bol to ich raj!

Zdroj: FB Bratislava na starých fotografiách - Peter Polyak

Azda každý, kto vyrastal v starej Petržalke aspoň raz v živote zablúdil na jazero Pečňa - išlo vlastne o rameno Dunaja, ktoré sa nachádzalo kúsok od miesta, kde dnes stojí výstavisko Incheba a tiahlo sa smerom k československo - rakúskemu hraničnému priechodu Petržalka - Berg. Mnohí tu prežili doslova celé detstvo a chodili sa sem v lete kúpať a v zime korčuľovať.

Na facebookovej stránke Bratislava na starých fotografiách sa dnes objavila kolorizovaná fotografia Pečnianskeho ramena, ktorej autorom je Pavol Poljak a originál by sa mal nachádzať v Slovenskej národnej galérii. Záber na Dunaj s rybárskym ramenom vznikol niekedy v období rokov 1930 až 1939 a pozornejšieho pozorovateľa, ku ktorým patrí napríklad aj Ján Šefc, zaujali aj drevené stĺpy na brehu ramena. "Po Viedenskej ceste popri Auparku boli trolejové stĺpy na južnej strane cesty a na severnej boli podobné stĺpy, ako na tejto fotke. Bolo to telefónne, telegrafné, prípadne zabezpečovacie vedenie, ktoré súviselo s električkou?" pýtal sa v spomínanej FB skupine, pričom ďalší diskutujúci ho presviedčal, že pravdepodobne ide o telegraf.

Na webstránke ba.foxy.sk sa nachádza ešte jedna vzácna snímka Pečnianskeho ramena, ktoré sa podľa popisu nazývalo aj Kapitulské, kde jeden zo spomínaných stĺpov takisto vidno:

Zdroj: BA Foxy.sk

​Spisovateľ Ján Čomaj vo svojej knihe Petržalka – Engerau - Ligetfalu uvádza, že kým pláž a neskôr aj kúpalisko Lido na petržalskom brehu Dunaja bolo v lete miestom, kam sa chodili slniť či kúpať ľudia doslova z celého mesta, tak Pečnianske rameno patrilo výsostne Petržalčanom. Kedysi sa síce dalo a teda aj chodievalo plávať priamo do rieky, ale deťom či horším plavcom sa to príliš neodporúčalo, nakoľko v Dunaji boli zradné prúdy, celkom intenzívna lodná premávka a čistota vody sa s pribúdajúcimi rokmi zhoršovala.

Zdroj: FB Bratislava na starých fotografiách

Pramica na hladine - nebola to priam dokonalá romantika? 

"V Pečnianskom ramene však bola voda čistá, hladina ako zrkadlo a voda teplá ako v jazierku. Nebola to však mŕtva voda. Slabým prúdom pritekala pri Pečnianskom lese voda z Dunaja a pár sto metrov ďalej sa doňho vracala. Jedinou prekážkou šantivých chlapcov a  dievčat boli rybári. V  Pečnianskom ramene sa na zlosť husto usadených lovcov s  udicami a čereňmi dalo plávať od skorej jari do neskorej jesene a od skorého rána do tmy,“ píše v spomínanej knihe Ján Čomaj. 

Zdroj: FB Bratislava na starých fotografiách

Pečnianske rameno sa nachádzalo v pohraničnom pásme na mieste označenom červenou bodkou. Kedysi bolo priamo napojené na Dunaj, neskôr sa to však prehradilo a jazero začalo pomaly vysychať. Neskôr sa ho rozhodli zasypať a na jeho úkor rozšíriť Viedenskú cestu. ​  

Zdroj: FB Z časov dávnych i našich

​Zdá sa, že aj klasická rybačka bola pre náhodných okoloidúcich kedysi celkom zaujímavým divadlom...

V rámci diskusie k Pečnianskemu ramenu sa objavila aj zaujímavá informácia o tom, že pri príprave projektu nového výstaviska zo 60-tych rokov mal byť v ramene vybudovaný prístav osobný pre návštevníkov veľtrhov z Viedne a nákladný na dovoz exponátov. "Po roku 1970 projekt bol zastavený pre príliš veľkú blízkosť hranice. Návrat k projektu začiatkom 80-tych rokov už s prístavom nepočítal, lebo rameno bolo zahradením vysušené a stalo sa predsunutým hraničným pásmom," napísal Libor. "Žiadne predsunuté. Poctivé hraničné pásmo, do ktorého ste nesmeli nielen vstúpiť, ale ani pozerať. Toto všetko bolo aj zadrôtované hlavne pozdĺž Viedenskej cesty až po prechod Berg. Ak ste ho porušili, tak vás v lepšom prípade zadržali a v horšom zastrelili. Pri stavbe Mosta Lanfranconi mali stavbári povolenie na vstup, ale verejnosť určite nie," spomína Ján Šefc. Ten si jasne spomína aj na tabule s upozornením na hraničné pásmo umiestnené na ostnatom plote, ku ktorým nebolo radno sa ani len približovať.

Zdroj: FB Bratislava na starých fotografiách

​V súčasnosti tam vznikne jazero pripomínajúce Pečňu už len vtedy, keď sa vyleje Dunaj...

(ars)