Zdroj: koláž abn - FB. J.D.
Keď sa v roku 1857 vzbúrili robotníčky z textilných tovární v New Yorku proti zlým pracovným podmienkam, tak nemohli tušiť, že aj na ich počesť raz vznikne Medzinárodný deň žien. Vo svete sa 8. marec uchytil po druhej svetovej vojne a v roku 1977 ho OSN vyhlásila za celosvetový sviatok. Oslavy MDŽ mali v našich končinách neskutočne veľa podôb. Pripomeňme si aspoň niektoré...
Aj vďaka takýmto a podobným plagátom sme počas minulého režimu vnímali Medzinárodný deň žien ako socialistický sviatok, pričom nás učili, že tento nápad vznikol na II. Medzinárodnej konferencii socialistických žien v roku 1910 v Kodani, kde nemecká socialistka Clara Josephine Zetkin navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie ich boja za práva žien všade vo svete. V Petržalke sme mali na jej počesť dokonca aj ulicu Kláry Zetkinovej, ktorú dnes tvoria ulice Furdekova, Gettingova a Mamateyova.
K tomu, že sa MDŽ oslavuje v marci prispela aj tragická udalosť z 25. 3. 1911, kedy skupina robotníčok, demonštrujúca v newyorskej textilke, zahynula pri požiari. Nepodarilo sa im z haly uniknúť včas, lebo na továrenskej budove boli zamknuté dvere. Dôvod bol ten, aby robotníčky nevychádzali von pred koncom pracovného času.
Zdroj:
FB B.B.
Aj takúto predstavu sme v minulosti o MDŽ mali, teda, že by si našu pozornosť, kytičku kvetov a trochu oddychu zaslúžili aj robotníčky pri sústruhu, traktoristky, dojičky mlieka, skrátka vykonávateľky všetkých povolaní, ktoré neboli veľmi na očiach a tak sa na nich počas roka tak trochu zabúdalo. Špecifickou kategóriou boli učiteľky, ktorým sa kvetiny dávali ešte aj 28. marca, teda na Deň učiteľov. Výhodou marcovho termínu zase bolo, že v tom čase už kvitli prvé snežienky a ku koncu mesiaca aj fialky, takže ten, kto bol šikovný, ich nemusel kupovať, ale si ich vedel aj nazbierať.
S MDŽ bola celé roky spojená aj bratislavská Cvernovka - továreň, ktorá bola postavená v roku 1902. Pôvodný areál továrne sa nachádza v mieste ohraničenom dnešnými ulicami Trnavskou, Záhradníckou, Miletičovou a Jégého a ide o budovu so štyrmi vežami, ktorá pripomína hrad, ku ktorej neskôr pribudli ďalšie továrenské objekty v areáli medzi ulicami Svätoplukova, Páričkova a Košická. Počas minulého režimu sa totiž cvernovka oficiálne volala Závody MDŽ 8. marca a tieto patrili k najväčším výrobcom nití u nás, ktoré sa vyvážali do Švajčiarska, Nemecka, Talianska, Švédska či Fínska.
Oslavy MDŽ v Bratislave mali rôzne podoby. Napríklad v roku 1946 otvorili pri príležitosti tohto sviatku na Heydukovej ulici č. 20 verejnú práčovňu, ktorá bola prevádzkovaná družstvom Oslobodená domácnosť.
V roku 1957 sa v reštaurácii Veľké srdce konala výstava cukrárenských výrobkov vytvorených v kuchyniach podnikov Veľké srdce, Luxor, Orient, Espresso a Palace. Práve v reštaurácii Palace sa v tom istom termíne konala aj prezentácia polotovarov, ktoré mali uľahčiť prípravu obedov a večerí pracujúcim ženám, ktoré sa o tejto novinke vraj veľmi pochvalne vyjadrili.
V roku 1968 sa vďaka Združeným službám mesta Nové Zámky podarilo už 12. februára dopestovať v hangárových skleníkoch k MDŽ tisícky azaliek, tulipánov, narcisov a hyacintov. Podnik zároveň prisľúbil, že do konca apríla dodá na trh okolo 15-tisíc črepových kvetov a vyše 17-tisíc kusov amerických karafiátov. Paradoxné je, že práve karafiáty sa na celé desaťročia stali akýmsi symbolom socialistického režimu a to aj napriek tomu, že boli vlastne americké...
Na Medzinárodný deň žien sa vzdávala úcta aj mnohodetným matkám. Na národných, okresných a krajských výboroch sa ženám udeľovali tzv. odznaky materstva. Vládne špičky prijímali najlepšie pracovníčky rôznych profesií vo svojich úradoch a ženy si okrem dobrého pocitu odnášali so sebou aj malé darčeky. Knihy, kabelky, riadové handry, uteráky, krištáľové poháre, vázy a nesmeli chýbať diplomy a plakety. Na MDŽ sa tešili aj muži, ktorí si radi vypili, pričom pohárik v tento deň neodmietli ani oslavujúce ženy. Takže 8. marec v bývalom Československu málokto z dospelých prežil triezvy.
Pracujúci z Bratislavy chodili niekoľko rokov vzdávať hold mierovej budovateľskej práci žien na slávnostnú manifestáciu do PKO. V spoločenskej sále bývalo vždy plno. Ženy zo závodov, úradov, škôl, družstiev a iných pracovísk z celého Slovenska prišli manifestačne vyjadriť svoje odhodlanie prispievať k výstavbe vlasti a pri obrane svetového mieru. Deti v predškolských zariadeniach i školáci chystali pre svoje mamičky rôzne obrázky, srdiečka a iné vlastné výtvory, ktoré im potom doma k MDŽ venovali.
Pocta ženám sa vzdávala aj prostredníctvom televíznych programov či vystúpení. Dôkazom je aj pesnička naspievaná dvojicou Karol Duchoň a Peter Stašák v roku 1985:
O tom, čo MDŽ znamená pre ženy v súčasnosti sa celkom trefne hovorí aj v nasledujúcom videu:
Fantastický darček ženám sa tento rok rozhodol dať aj český spevák a pesničkár Jaromír Nohavica:
Na gratuláciu k dnešnému MDŽ nezabudla ani slovenská hudobná formácia Duo Jamaha:
(ars)