Aktivista kritizuje výsadbu drevín v rámci iniciatívy 10 000 stromov: Z prístupu mesta mám obavy

Zdroj: Marián Dekan

Na výrub akéhokoľvek stromu reagujeme emotívne, často aj v prípade, že ide o invázny druh. Ukazuje sa však, že nesúhlas vie vyvolať tiež sadenie nových drevín. Občiansky aktivista Marián Šumšala má obavy z masívnej výsadby v rámci iniciatívy 10 000 stromov, ktorú hlavné mesto odštartovalo vlani. Čo sa mu nezdá?

Vďaka spomínanej iniciatíve bude Bratislava zelenšia - v uliciach a parkoch má do roku 2022 pribudnúť až 10-tisíc stromov. Marián Šumšala z Vrakune, ktorý sa roky venuje zeleni a klimatickej zmene, však nie je presvedčený o tom, že ich mesto sadí vždy na to správne miesto.

Pripomína, že masívna výsadba stromov určí charakter mesta na niekoľko storočí a tiež, že zeleň má slúžiť aj na socializáciu ľudí – aby sme ju mohli dnes a v dlhodobej budúcnosti využívať na príjemné trávenie voľného času v spoločnosti svojich susedov či kamarátov.

„Unáhlená výsadba veľkého množstva drevín môže zabrániť vytvoreniu kvalitných verejných zelených priestorov, kde by sme radi spoločne trávili voľný čas. Nevzniknú parky a parčíky, stromoradia, besiedky a lúčky, nevzniknú príjemné zelené miesta, kde by sa dalo posedieť alebo poležať, nebude kde si ťuknúť volejbal a zakopať si s deťmi futbal,“ upozorňuje Vrakunčan.

Stretli sme sa v parčíku pri internáte Bernolák, na križovatke ulíc Radlinského a Legionárska v Starom Meste, kde pred dvoma rokmi spílili náletové a poškodené stromy. Dnes tam už rastú nové, ale plocha zatiaľ ani zďaleka nepripomína miesto, kde by sme radi trávili čas. Využívajú ju asi len psičkári, ostatní nemajú veľmi dôvod, napokon, ani si niet kde posedieť. Práve tunajší spôsob výsadby nových stromov označuje Marián Šumšala za zlý príklad. „Namiesto príjemného zeleného miesta na oddych vyrastie na tomto mieste les,“ konštatuje.

​​Magistrát nám však potvrdil, že v parčíku pri Bernoláku plánuje väčšie zmeny. „Mesto sa v roku 2020 pustilo do spracovania projektovej dokumentácie na vybudovanie kompletnej kvalitnej parkovej úpravy s chodníkmi, lavičkami, osvetlením, plochami pre hru a oddych. Po získaní stavebného povolenia by mal vzniknúť kvalitný verejný priestor,“ ubezpečuje hovorkyňa Katarína Rajčanová. Aktivista Šumšala to komentuje stručne – najskôr treba projekt, až potom má nasledovať výsadba...

Kritizuje aj postoj mesta, ktoré podľa neho málo komunikuje s ľuďmi o tom, kde by chceli mať stromy či kríky: „Tieto verejné priestory sa pripravujú bez účasti tých, pre ktorých sú určené. Nikto sa nepýta miestnych obyvateľov, ako by chceli zelenú plochu využívať, nikto neponúkne viacero možností, z ktorých by sme si mohli vybrať najlepšiu. Klasická poučka tvorby verených priestorov hovorí, že bez účasti obyvateľov kvalitný verejný priestor nikdy nevznikne.“

Zdroj: Archív M. S.

​„Projekt výsadby v našom vnútrobloku na Bebravskej mohli pred rokmi pripomienkovať všetci obyvatelia,“ hovorí Vrakunčan Marián Šumšala.

Hovorkyňa magistrátu pripomína, že v rámci iniciatívy 10 000 stromov vybrali krajinní architekti pre Bratislavu približne 40 druhov drevín - každá lokalita v danej mestskej časti má totiž iné krajinné a pôdne podmienky, ktoré sú vhodné pre konkrétny druh. Pri výbere plôch určených na sadenie musia tiež zohľadniť podzemné inžinierske siete a majetkové vzťahy. Potvrdzuje však, že pri budúcej výsadbe zohľadnia aj podnety od samotných Bratislavčanov: „Prostredníctvom mapy na stránke 10tisicstromov.sk budú môcť povedať svoj názor na to, kde v Bratislave na pozemkoch vo vlastníctve a správe hlavného mesta by chceli niečo zasadiť.“

Využijete túto možnosť, poviete svoj názor?

Nová výsadba v Bratislave:

* Od spustenia kampane 10 000 stromov vlani v septembri do konca roka 2020 sa vysadilo presne 1 339 stromov a 4 598 kríkov.

* Najviac stromov sa vysadilo na uliciach Kazanská, Bieloruská, pred cintorínom Vrakuňa – zastávka, Podunajská, Blagoeovova, Bratská/Panónska, Vajnorská, Račianska, Vrakunská.

(ac)