V Bratislave tento týždeň vládne doslova jarné počasie, teploty atakujú hodnoty 15 až 20 stupňov, čo mnohých ľudí vylákalo von. Či už na prechádzky do prírody alebo aspoň s deťmi na ihrisko pred dom. Pri tejto príležitosti si mnohí dali rúška z tvárí dole, čo sa zas iným zdá byť krajne nezodpovedné. Obe skupiny potom na seba útočia na sociálnych sieťach, pretože každý má svoju pravdu...
"Teraz na Štrkovci v areáli hier Radosť kopec rodičov s deťmi hlava na hlave mnohí bez rúška. Je to ok? Pre lepšie vysvetlenie - je super, že sú deti vonku, je to určite treba, len mi príde riskantné na malej ploche ihriska veľké množstvo ľudí blízko seba a mnohí nechránení. To je všetko," napísala do FB skupiny ECHO Ružinovčanov pani Barbora, čím rozpútala diskusiu, v ktorej sa objavili rôzne názory. Niektorí sa vyjadrovali, že to je v poriadku, ak sú vonku, pričom sa našli aj takí, ktorí dotyčnej pani odporučili, aby prestala udávať druhých na sociálnej sieti, ale viac sa radovala zo života, slnka či detskej radosti. Na druhej strane zazneli hlasy pripomínajúce, že mnohí sa už zo života radovať nemôžu a možno práve pre takých nezodpovedných ľudí, ako sú tí, čo opatrenia nedodržiavajú a dokonca ešte aj provokujú.
"Modlite sa, aby vás Covid nedobehol - potom už nebude dôvod na radosť! Práve pre takýchto spoluobčanov, ktorí neberú na ostatných ohľad, na to potom doplácajú tí najzraniteľnejší a nemocnice nám kolabujú," myslia si predstavitelia z tábora tých opatrnejších. Podobná diskusia sa rozbehla aj pod FB príspevkom o tom, že aj na trhovisku Miletičova boli včera videní viacerí ľudia bez rúšok, dokonca aj medzi samotnými predávajúcimi. "Korona sa už skončila? Práve som sa vrátil zvonku a okrem mňa nemal nikto rúško. Mal som pocit, že som asi niečo nezachytil," napísal do jednej zo skupín Matúš z Petržalky a z ďalších komentárov bolo zrejmé, že ľudia bez rúšok behajú aj po Devíne, prechádzajú sa v Sade Janka Kráľa či sedia na brehu Dunaja pri nákupnom centre Eurovea. Polícia SR pred niekoľkými dňami zverejnila štatistiky, že od 1. januára do 18. februára zaznamenala v súvislosti so sprísnenými kontrolami až 19 228 priestupkov, z čoho bolo 12 244 porušení zákazu vychádzania a 6280 prípadov nenosenia rúška. Dá sa predpokladať, že s príchodom jari a teplejšieho počasia bude počet ľudí vyskytujúcich sa na verejnosti bez rúšok narastať a to aj napriek hrozivým každodenným číslam výskytu koronavírusu u nás či rastúcemu počtu úmrtí. Podľa psychológov, ktorých Bratislavské noviny v tejto súvislosti oslovili, je však správanie oboch skupín prirodzené a teda aj pochopiteľné.
Prof. PhDr. Miron Zelina DrSc: "Prvá skupina ľudí, ktorá sa teší, že už môže ísť do prírody a chce si užiť slnko a pritom si dajú dole rúško, to je zmes emocionality a radosti, ktorú im poskytuje jar, ale zároveň strácajú kontrolu a chýba im zodpovednosť. Druhá skupina ľudí zase chce byť extrémne zodpovedná, aj keď je namieste otázka či aj oni chodia do prírody s rúškami alebo bez nich. Je normálne, že v ľuďoch začína prevládať túžba po slobode, chcú chodiť von a užívať si slnko, čo je zdravé, ale popritom by bolo dobré zachovať tie základné princípy, o ktorých nám odborníci hovoria, že ich dodržiavať treba. Ľudia by nemali byť v takýchto prípadoch k sebe nepriateľskí či agresívni, ale skôr chápajúci a viac tolerantní. Každý človek je sám zodpovedný za to, čo urobí v takejto situácii. Vysoko úzkostliví ľudia si asi rúško ani v prírode dole nedajú a to ani keby široko-ďaleko nikoho nebolo. Považujú to za svoju zodpovednosť voči spoločnosti. Racionalita však hovorí, že to až taký veľký zmysel nemá. A je vedecky dokázané, že v prírode je riziko nákazy vírusom veľmi nízke. Celé je to akýsi boj rozumu, inteligencie a emócií. Pričom ľudia to riešia rôzne. Väčšinou nepovažujú za prirodzené potláčať v sebe pozitívne emócie z toho, že je tu jar a hreje slnko. Navyše to v nich vzbudzuje pocit určitej radosti a nádeje, že všetko, teda aj tá pandémia, raz prejde."
PhDr. Robert Krause, PhD, MBA: "Je pochopiteľné, že po dlhšej dobe, ktorá bola spôsobená aj negatívnym vplyvom pandémie a zároveň ovplyvnená aj ročným obdobím, kedy to rúško do istej miery plnilo aj termoregulačnú funkciu a ľudia ho brali ako súčasť ochrany tváre a nielen ako protiepidemiologické opatrenie. V zime sme ho nosili vo zvýšenej miere, ale teraz, keď prichádza teplejšie počasie, tak jednotlivcom môže potenciálne prekážať, že ho majú na sebe. Aj tá prvotná motivácia mať ho na sebe ako prevenciu môže byť pod vplyvom toho, že sa situácia nezlepšuje pre mnohých frustrujúca. Niektorí jednotlivci majú dokonca tendenciu zľahčovať situáciu a začnú preferovať svoje potreby a záujmy nad tými celospoločenskými. Akonáhle jedinec prežívajúci emóciu strachu, teda sa bojí o seba, o svoje zdravie potenciálne o život svojich blízkych, tak je prirodzené, že jeho mozog je agresívnejší, pričom vtedy je ten útok akousi maskovanou obranou. Je samozrejmé, že by sme sa všetci spolu mali zapojiť do procesu ochrany a nevyhovárali sa na to, že sú to len politické rozhodnutia. Vírus nemá nohy a sám neodíde. Keď budú všetci jednotlivci dodržiavať opatrenia, ktoré budú reflektovať aj empatiu či pochopenie pre potreby ľudí, ale mať aj vedecké pozadie, tak vtedy najskôr dosiahneme to, že vírus stratí svoju silu. Ten strach ľudí môže vychádzať z toho, že dôsledku ochorenia Covid-19 prišli o nejakú blízku osobu, takže majú tendenciu určitým spôsobom moralizovania či upozorňovania robiť kroky vedúce k tomu, aby aj tí druhí dodržiavali prijaté opatrenia. Lenže vzhľadom k tomu, že tí druhí sú v úplne inom emočnom stave, možno sú frustrovaní, prípadne majú tendenciu zľahčovať momentálnu situáciu, tak tento typ upozornení nie je pre nich motivujúci natoľko, aby sa tieto dve strany niekde stretli. Je pochopiteľné, že možno aj táto zvýšená tenzia teda napätie, ktoré trvá dlhšiu dobu môže potenciálne eskalovať práve v týchto obdobiach, keď prichádza viac slnka a ľudia sa začínajú vonku viac zgrupovať."
Existuje nejaké riešenie - nájdeme kompromis?
Prof. PhDr. Miron Zelina DrSc: "Viem, že Slováci sa pýtajú - ako je to možné, že v zahraničí ľudia žijú slobodnejšie a bez obmedzení, kým my tu skoro nič nemôžeme? Je to v systéme riadenia? Je to vplyvom neobvyklých okolností, za akých sa ten vírus šíri? Ľudia hľadajú odpovede, ale problémom je, že ich nenachádzajú. Nikto poriadne nevie, prečo je to tak. A potom v obyvateľoch prevláda zlosť, začínajú byť agresívni, nepriateľskí, vypisujú rozličné statusy, pričom ich frustrácia má vlastne racionálny podklad. Ale keďže nepoznajú odpoveď na základnú otázku, prečo v zahraničí majú ľudia slobodu a my nie, tak múdri politici by mali verejnosti vysvetliť, prečo tie opatrenia momentálne nie je možné uvoľniť a pokiaľ by našli racionálne dôvody, tak mi mohli oveľa efektívnejšie konať. Verejnosť je bombardovaná protikladnými tendenciami a z toho vzniká potom napätie, psychická tenzia, s rozličnými prejavmi, ako je napríklad úzkosť či strach. A tieto môže potom prerásť až do nespokojnosti a neochoty dodržiavať rôzne nariadenia a opatrenia. A končiť to môže aj tak, že si niektorí jedinci začnú dávať rúška dole aj na verejnosti či miestach, kde ich nosenie zmysel má."
PhDr. Robert Krause, PhD, MBA: "Je veľmi dôležité si uvedomiť či naše správanie je v súlade s tým, čo chceme docieliť. Ten kto hľadá spôsoby, nájde spôsoby a ten kto hľadá dôvody, nájde dôvody. Preto nie je jedno, čo v živote hľadáme. Určite sa dá stráviť čas vonku v prírode bez rúška, pričom nie je potrebné sa zgrupovať v parku na nábreží Dunaja či iných frekventovaných miestach, ale treba ísť do lesa, kde nie je veľa ľudí a človek môže uspokojiť svoju potrebu nadýchať sa čerstvého vzduchu bez rúška. Treba si uvedomiť aj to, akým potenciálnym ohrozením môžeme byť pre druhých aj my a do istej miery myslieť na to, že to čo robíme, má vplyv na nás, ale zároveň to ovplyvňuje aj ostatných. Každý by mal mať mieru zodpovednosti a vedieť si položiť otázku či moje správanie je pozitívnym vzorom pre druhých a či ľudí inšpirujeme k tomu, aby tú momentálne zlú situáciu zvládli alebo práve naopak. Inými slovami každý z nás môže byť pre svoje okolie buď investíciou alebo spotrebou."
(ars)