FOTO: Laci rozbíja predstavu o tom, ako má vyzerať učiteľ jogy
Zdroj: archív L.A.
Rodený Petržalčan Laci Ayph (32) často počúva, že pôsobí, že má bližšie k činkám ako k asánam. „Nikdy som netúžil venovať sa joge,“ hovorí s úsmevom. „Chodil som do fitka, na box, pracoval som ako policajt. Ashtanga joga mi kompletne zmenila život.“
Pracoval ako policajt na miestnom oddelení v Petržalke a venoval sa výbušným športom, keď v roku 2013 prostredníctvom spoločnej známej stretol praktikanta Ashtangajogy Jara Páveka. „Presviedčal ma, aby som vyskúšal jogu, ale ja som odolával. Mal som ten tradičný názor, že joga je pre ženy, statická, pomalá a skôr nudná,“ spomína. „Po roku som sa však predsa len dal nahovoriť na súkromnú hodinu a zrazu bolo všetko inak. Vedel som, že tomuto sa chcem začať venovať. Nebolo to nudné, ani statické a už vôbec nie ľahké.“
Zo dňa na deň prestal cvičiť vo fitnescentre a začal sa naplno venovať ashtanga joge. Dnes patrí k hlavným učiteľom v petržalskom štúdiu Prakriti, pri ktorého zrode stál. „Rozbíjam dogmu, ako má vyzerať učiteľ jogy,“ smeje sa, ale zjavne sa im to v štúdiu darí. Hoci je joga v našich končinách skôr doménou žien, v Prakriti býva občas na hodine aj viac mužov ako žien. „Ashtanga joga dokáže byť aj fyzicky náročná, hoci je to iný pohyb ako s činkami, a to mužov púta. Keď to zistia, zostanú.“
Je to ako učenie sa na hudobný nástroj
Ashtanga joga je súbor praktík, ktoré vychádzajú zo starých textov. Pohyb je v nej úzko prepojený s dychom, a hovorí sa o nej aj ako o ´joge na chrbticu´. „Na hodine sa krok po kroku s pomocou učiteľa učíte sekvenciu naspamäť, technicky správne a terapeuticky. Je to tradičný, najjednoduchší a nejefektívnejší spôsob praxe,“ dozviete sa na stránke štúdia. Laco Ayph to prirovnáva k učeniu sa na hudobný nástroj. Malé úseky opakujete stále dokola, aby sme ich zvládli do dokonalosti – v rámci svojich možností. Chce to čas, disciplínu, sebazapretie, domáci tréning, a preto táto joga nie je vhodná pre každého. „Ľuďom, čo sa chcú len dvakrát do týždňa ponaťahovať, brať to ako strečing či vypnutie hlavy po práci, odporúčam iné formy.“
„Som odjakživa verný Petržalke,“ smeje sa Laco Ayph. „Nielenže tu bývam, ale aj pracujem.“
Kto si však zvolí ashtanga jogu, získava podľa učiteľa nielen fyzické benefity, ako flexibilitu či vyriešenie problémov s bolesťami chrbta, ale aj väčší nadhľad, pocit slobody a schopnosť vnímať veci inak. Osobne ma ako laika zaujalo na praktikovaní ashtanga jogy to, že hoci je hodina verejná, cviky sa neopakujú po učiteľovi, ale každý cvičí „tú svoju“ sekvenciu. A tiež, že snahou je docieliť, aby sa človek naučil praktikovať jogu sám doma. Akoby to bolo v rozpore s dnešným konceptom, v ktorom sa cvičitelia naopak snažia získať skupinu verných žiakov na perspektívne dlhý čas a nie vychovávať človeka, aby sa stal pri cvičení samostatný. Laci Ayph vysvetľuje: „Joga sa pôvodne neučila na hromadných hodinách. Možno urobili verejnú prezentáciu jogovej praxe, ale hodina sa tak neviedla. Zmenilo sa to až v dobe, keď o ňu začal byť masový záujem. Pôvodná filozofia si teda s tou dnešnou praxou dosť odporuje.“
Aj preto sa Laci Ayph špecializuje na súkromné hodiny. Prax vie ušiť na potreby konkrétneho človeka. „Na druhej strane potrebu učiteľa máte stále,“ hovorí. „Ja takisto dodnes chodím k svojmu učiteľovi na konzultácie. Nie je to o tom, že jedného dňa si poviete, už ho nepotrebujem. Možno ten kontakt nie je taký intenzívny, ale zostáva. Joga je totiž celoživotné učenie.“
Paradoxné je, že keď Laci Ayph minulý rok uprednostnil súkromné hodiny pred všetkými ostatnými aktivitami, prišiel spolu s ďalšou vlnou pandémie zákaz združovania sa. „Napriek tomu, že je to ťažké obdobie, online hodiny robiť nechcem. Mám voči tomu obrovský rešpekt. Človeka musím vidieť, počuť, mať pod fyzickou kontrolou... Ale práve teraz počas lockdownu moji žiaci veľmi ocenili, že sú schopní a zvyknutí cvičiť aj doma sami,“ hovorí a aj v negatívnom nachádza pozitívne. „Navyše mám teraz skúškové odobie (študuje odbor fyzioterapia a Fakulte zdravotníckych vied UCM, pozn. red.), tak mám aspoň čas na učenie.“
Covidové obdobie je náročné aj pre štúdio Prakriti. Krásne priestory v areáli Matadorky sú opustené. Avšak našli čiastočné východisko. „Náš hlavný učiteľ a zakladateľ konceptu PRAKRITI Jaro Pávek má veľkú vášeň pre jedlo a vždy chcel mať popri štúdiu aj bistro, len na to nikdy nebol čas,“ hovorí Laci Ayph. „Prišiel až teraz s covidom. Takže varíme vegetariánsku a vegánsku stravu a rozvážame ju. Keď sa uvoľnia opatrenia, bistro zas ustúpi joge, ale teraz nám to pomáha prežiť,“ dodáva.
(in)