HISTÓRIA - Viete, ako vznikol názov Bratislava, prívlastok mesto mieru a kde našli jeden z jej najväčších pokladov?

Aj keď máme momentálne zákaz vychádzania a centrum mesta je väčšinou takmer ľudoprázdne, tak je možno ideálny čas na to, aby sme si pripomenuli niekoľko kuriozít a zaujímavostí nášho hlavného mesta, na ktoré si možno spomeniete, keď raz zas pôjdete okolo miest s nimi spojených. Inšpirovali sme sa knižnou publikáciou Bratislavské rarity od Igora Janotu...

Aké meno malo pôvodne naše mesto?

V časoch, keď Dunaj bol severnou hranicou Rímskej ríše (1. až 4. storočie) sa mesto nazývalo Anductium, hoci najstarší zachovaný písomný záznam z roku 907 hovorí o bitke pri Preslavvaspurce, pričom Preslav bol tretím synom kráľa Svätopluka. Nemci mu začali hovorievať Presisburg, Slováci Prešporok a maďarský názov Pozsony vznikol prekladom mena Božoň, čo bol pán na Bratislavskom hrade v rokoch 1052 - 1099. Gréci používali názov Istropolis, teda Dunajské mesto, nakoľko Istros je po grécky Dunaj.

Názov Bratislava možno vymysleli štúrovci na Devíne... ​

Je viac než pravdepodobné, že súčasný názov vymysleli Štúrovci v 19. storočí, keďže oni mali tendenciu pridávať si k vlastným menám ešte jedno rýdzo slovenské a tak sa z Ľudovíta Štúra stal po jednom z výletov na Devíne Velislav, z jeho kolegov Hurbana a Hodžu Miloslavovia, z Grossmanna Dobroslav, zo Škultétyho Horislav, z Červenáka Pravoslav a z mesta, kde žili, vznikla spojením slov brat a sláva - Bratislava. Po prvej svetovej vojne ju chceli pomenovať Wilsonovo, ale tento názov sa väčšine obyvateľov nepáčil a tak sa od roku 1919 oficiálne volá naše mesto Bratislava. V hovorovej reči sa v 20. storočí začala objavovať aj skratka Blava, na čo každý hrdý Bratislavčan okamžite namietne, že Blava je názov potoka v trnavskom okrese...   

Prečo mala Bratislava prívlastok Mesto mieru? 

Kedysi boli aj na prístupových cestách do Bratislavy nápisy Mesto mieru a určite by si najmä staršie ročníky spomenuli, že tento prívlastok bol s hlavným mestom SSR v minulom režime spájaný priam neodmysliteľne. Viete však prečo? Hlavnými dôvodmi bude asi to, že v meste boli podpísané tri veľké mierové zmluvy a tri prímeria. Prvú veľkú mierovú zmluvu podpísali 2. júla 1271 uhorský kráľ Štefan V. a český kráľ Přemysl Otakar II. České vojská vtedy dobyli Bratislavu, Nitru, Trnavu i časť Považia, takže sa uhorský panovník vzdal Štajerska, Kranska a Korutánska výmenou za to, že český kráľ opustí obsadené slovenské územia.

Druhý bratislavský mier podpísali 30. decembra 1626 v čase stavovského povstania Bethlena, ktorý sem vnikol zo Sedmohradska a nechal sa v Banskej Bystrici korunovať za uhorského kráľa. Moc sa mu však udržať nepodarilo a to ani vďaka podpore francúzskych, nemeckých a tureckých spojencov.

​​Tretí mier sa podpisoval 26. decembra 1805 v Zrkadlovej sále dnešného Primaciálneho paláca krátko po krvavej bitke troch cisárov pri moravskom Slavkove, pri ktorej zahynulo 25-tisíc vojakov za jeden deň. Napoleonova armáda vtedy na hlavu porazila vojská Rakúšanov a Rusov. 

Mimochodom uzatvorenie tejto mierovej zmluvy bolo také významné, že jedna z dvanástich ulíc vedúca k Víťaznému oblúku cisára Napoleona v Paríži sa volá Bratislavská, teda v origináli Rue de Pressbourg a nájdete na nej aj Café Pressbourg.

​Záhadný nález gobelínov v Primaciálnom paláci

Keď začiatkom 20. storočia, teda presnejšie v roku 1903 kúpilo mesto od Arcibiskupstva palác za 320-tisíc strieborných uhorských korún, pričom ďalšieho pol milióna bolo potrebné investovať do jeho rekonštrukcie, tak sa mešťania búrili a kritika sa preniesla aj do mestskej rady. Neskôr sa však ukázalo, že kúpa aj renovácia paláca by sa boli bývali vyplatili, nech by boli akokoľvek drahé. Dôvodom je šesť prekrásnych tapisérií, ktoré objavili stavební majstri pri rekonštrukčných prácach v Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca. Keď v nej strhli tapety, narazili na nepoužívaný komín a v ňom boli zrolované tieto vzácne gobelíny. Vyhotovené boli približne v roku 1630 v tkáčskej dielni v Mortlake podľa výtvarných kartónov maliara Francisa Cleyna.     

​Ide o unikátnu sériu obrazov. Zobrazujú starogrécku báj o kňažke Héro a Leandrovi. V mýtickej povesti sa hovorí o tajnej láske gréckeho mládenca z mesta Abydos ku krásnej Afroditinej kňažke Héro, ktorá pod sľubom nepoškvrneného doživotného panenstva udržiavala večný oheň v chráme mesta Sésta. Mladí zaľúbenci sa dohodli, že sa budú schádzať v noci v Afroditinom chráme, kam musel Leandro preplávať cez prieliv. Aby v tme nezablúdil, tak mu Héro vždy večer postavila do okna chrámovej veže zažnutú lampu. Pochopiteľne, že jedného dňa v rozbúrenom mori stratil orientáciu a utopil. Ráno vlny jeho bezduché telo vymrštili na skaly, na ktorých stál Afroditin chrám. Zronená Héro sa vrhla do rozbúrených vĺn, takže milenci si zostali verní aj po smrti. 

​S tapisériami je spojených niekoľko záhad. Predovšetkým sa nevie, ako sa dostali do Bratislavy a za akých okolností boli ukryté. Pôvodne ich vlastnil anglický kráľ Karol I., ktorý však prišiel na popravisku o hlavu, neskôr sa dostali do rúk francúzskych starožitníkov Gobelinovcov - práve podľa nich sa tapisérie volajú aj gobelíny. Oni ich predali francúzskemu kardinálovi Mazarinovi až ich napokon kúpil arcibiskup kardinál Jozef Bátthyányi, ktorý ich nainštaloval ako ústredné výtvarné diela vo svojom zimnom paláci. Ukryté do nepoužívaného komína mohli byť buď v roku 1809, kedy vojská francúzskeho cisára Napoleona okupovali Bratislavu alebo počas revolúcie v roku 1848, kedy na mesto tiahla armáda generála Heinaua. 

​Janthe oznamuje Héro Leandrov príchod. Rozmery tejto tapisérie vytvornej z vlny a hodvábu sú 310 x 390 cm...

V každom prípade, však cena anglických tapisérii alebo bratislavských gobelínov vysoko prevyšovala sumu, ktorú muselo mesto za kúpu paláca i následnú rekonštrukciu zaplatiť. Dodnes sú tieto vzácne výtvarné diela vo vlastníctve mesta a právom sú považované za jednu z najväčších pých Bratislavy. Nachádzajú sa v Primaciálnom paláci...

(ars)