VIDEO: Pred 34 rokmi zažili Bratislavčania snehovú kalamitu, na ktorú dodnes nezabudli...

Zdroj: koláž abn - Miroslav Košírer

Tento týždeň, teda presnejšie 12. januára uplynulo už 34 rokov od pamätnej snehovej kalamity z roku 1987. Pripomína ju aj viacero aktuálnych príspevkov na sociálnych sieťach, ktoré sú dôkazom, že išlo naozaj o výnimočnú udalosť, keď sa mnohým dodnes celkom presne vybavuje ako vyzeral ten ich zasnežený deň...

"Bol pondelok, mrzlo a ľudí prekvapila snehová fujavica – v ten deň namerali v hlavnom meste 65 cm snehu. Snehové záveje dávali zabrať nielen ľuďom, ale aj autám. Silný vietor vytváral až dvojmetrové záveje, ktoré paralyzovali všetku dopravu. Najviac sa samozrejme tešili deti, ktoré mali kvôli kalamite mimoriadne prázdniny," napísali v príspevku na Facebooku administrátori organizácie Regionálne cesty Bratislava a.s. a pridali k spomienke aj niekoľko priam až notoricky známych fotografií z 12. januára 1987, kedy sa naše hlavné mesto premenilo na Sibír uprostred zimy. 

"Takto presne pred 34 rokmi som sa s Ďuďom vybral autobusom z Trávnikov do Dúbravky za jeho bratrancom Slimákom požičať si basovú gitaru. Pol roka predtým sme založili skupinu Hexenšús a toto bola zásadná cesta v mojom živote. Cestovali sme asi dve hodiny a tešili sa ako malé deti zo snehu, z kapely, zo života. Táto moja cesta pokračuje dodnes, aj keď bez fyzickej podoby môjho najlepšieho kamaráta. Ten je však stále so mnou a aj dnes na neho spomínam. Mám ťa rád Ďuďo," vyznal sa na svojom FB profile Tomáš Yxo Dohňanský - basgitarista skupiny Hex bývalému spevákovi Petrovi Dudákovi, ktorý v lete 2019 podľahol ako 46-ročný rakovine. 

Zdroj: koláž abn - TASR

Tomáš Yxo Dohňanský (na snímke) mal v čase legendárnej kalamity necelých 15 rokov - kamarát Ďuďo o rok menej...

​Na sociálnej sieti tento týždeň pribudli stovky autentických spomienok na 12. január 1987, kedy sa ľudia dostali do práce skôr na bežkách než vďaka MHD, ktorá v ten deň skolabovala. Patrik do FB skupiny Stará Bratislava na obrázkoch a fotografiách napísal: "Do školy sme prišli, teda presnejšie v triede sme boli asi piati. Potom boli niekoľko dní prázdniny. V pamäti mi zostalo to, že všade sa nachádzali vysoké záveje, do ktorých sa dalo skákať zo zastávok MHD, strechy potravín alebo balkóna na 1. poschodí. Ľudia stáli na uliciach a márne čakali na svoje spoje, ktoré v ten deň moc nechodili."

Svoju spomienku pridala aj Michaella:  "Bývali sme v Lamači. Dcéra mala tri mesiace. Veľký mráz. Silný vietor "točil" sneh. Tvorili sa záveje. Nefungovalo žiadne zásobovanie obchodov potravinami. Vtedy som prvýkrát doma piekla chlieb. Veľa dní sme boli "odrezaní" od všetkého. Na január 1987 nikdy nezabudnem."

Podobnú skúsenosť má aj pán Vladimír: "Spomínam si na to, ako som sa pozrel von oknom na zastávku. Videl som iba veľa ľudí, žiadne spoje. Tak som zobral batoh, išiel do obchodu kúpiť nejaké potraviny na zopár dní, ak by zásobovanie skolabovalo. Potom som išiel do práce, v čase obeda som sa dostal iba do polovice cesty, tak som sa otočil, aby som sa do večera dostal domov." Anička svojou spomienkou na 12. január 1987 návštevníkov spomínanej stránky na sociálnej sieti možno až rozosmiala: "Akurát som sa nachádzala na konečnej autobusov v Dúbravke, žiadne spoje nechodili, takže bolo na zastávke množstvo ľudí, všade okolo biela tma a zrazu sa z nej vynorila čierna Tatra 613 a vtipný občan hovorí: Asi nám posielajú ministri taxíky! Bolo veselo..."

Snehová kalamita vtedy zaskočila aj Prahu, takže jej bola venovaná aj značná časť televízneho spravodajstva v ČSSR:

(ars)