Zdroj: RK A.W.
V súvislosti s umiestnením ruského kolesa na nábreží Dunaja či otvorením novej rozhľadne v Devínskej Novej Vsi sme si rozhodli pripomenúť si aj ostatné miesta, ktoré tradične a už dlhé roky poskytujú neodolateľný pohľad z výšky na Bratislavu...
Bratislavský hrad – ide azda o najstarší historický objekt v meste, veď prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 907.
Samotný hrad sa nachádza na kopci v nadmorskej výške 152 metrov nad morom a tak vždy poskytoval nádherný výhľad na Dunaj, Petržalku, prevažnú časť mesta a z jedinej hradnej veže – tzv. Korunovačnej zase máte budovu Národnej rady SR ako na dlani. Dokonca aj pýchu bývalého predsedu NR SR Andreja Danka - 30 metrov vysoký vlajkový stožiar vidíte pekne zhora.
Veľmi navštevované Bratislavčanmi sú aj samotné hradby okolo hradu, odkiaľ máte takisto dobrý výhľad na mesto. Posedenie na hradbách má svoje čaro cez deň, ale aj v noci...
Hrad Devín – už v 9. storočí začali na tomto území vznikať prvé hradiská, ktoré mali charakter hraničných obranných stavieb. Prvá písomná zmienka o devínskom hrade pochádza z roku 1254 a práve na prelome 12. a 13. storočia tu vznikla veľká kamenná pevnosť s niekoľkými vežami.
Celé storočia bol hrad dokonca obývaný šľachtou, až dokým ho v roku 1809 nevyhodili do vzduchu napoleonské vojská. V roku 1932 hrad získal štát od Pálfyovcov a zrúcaninu postupne pamiatkovo upravil približne do súčasnej podoby. V roku 2017 bol sa po niekoľkoročnej rekonštrukcii sprístupnený aj horný hrad, z ktorého sa vám naskytne azda najromantickejší a najkrajší výhľad, aký nájdete na území nášho hlavného mesta.
Z hradu v nadmorskej výške 212 metrov mu dominujú rieky Dunaj, Morava, nekonečné a husté lesy okolo nich či samotná obec Devín, ktorá je jednou z najmenších mestských častí Bratislavy.
Manderlák – prvý slovenský „mrakodrap“ bol postavený v roku 1936 známym bratislavským mäsiarom nemeckého pôvodu Rudolfom Manderlom.
Má 11 poschodí a je vysoký 45 metrov. V predvojnovom období bol najvyššou obytnou budovou v našom meste. Jeho obyvateľom dodnes poskytuje pekný výhľad na Námestie SNP, Palisády, Špitálsku ulicu, Kamenné námestie či Štúrovu ulicu, ale aj historické centrum. Záleží na tom, z ktorej strany domu sa pozeráte a samozrejme aj na koľkom ste poschodí...
Michalská veža – je jedinou dodnes zachovanou vstupnou bránou do mesta a pochádza zo 14. storočia. Názov dostala podľa kostola sv. Michala, ktorý sa nachádzal pred mestským opevnením, ale bol zbúraný v 16. storočí pred nájazdom Turkov.
Zdroj:
Terasa na Michalskej veži, ktorá je vysoká 51 metrov sa nachádza vo výške 29 metrov a nádherne odtiaľ vidíte celé Staré Mesto, Hrad či vilovú štvrť pod Slavínom. Vedie na ňu 141 schodov.
Zdroj:
abn
A určite netreba ani pripomínať, že pod vežou sa nachádza tzv. nultý kilometer – zlatý kruh, na ktorom sú vyznačené vzdušné vzdialenosti k 29 hlavným mestám rôznych významných svetových krajín.
Zdroj:
abn
Kamzík – televízna veža na Kamzíku je vysoká 194 metrov a postavili ju v rokoch 1967 – 1975. Nachádza sa na vrchole vrchu Kamzík (433 m n.m.), ktorý je súčasťou Malých Karpát.
Priamo vo veži sa vo výške 70 metrov nachádza reštaurácia (v súčasnosti sa volá Altitude) na otočnej plošine, ktorá poskytuje výhľad z polkilometrovej výšky 360˚ nielen na celú Bratislavu, ale aj do jej širokého okolia.
Most SNP – bol dokončený v roku 1972 a jeho najvýraznejším prvkom je práve nosný pylón, na ktorom bola vybudovaná luxusná reštaurácia pôvodne sa volajúca Bystrica, podľa mesta, kde vypuklo Slovenského národné povstanie.
Zdroj:
abn
Bratislavčania tento objekt pripomínajúci našu predstavu o mimozemských lietajúcich tanieroch začali nazývať Ufo a tak ju napokon premenovali. Most sa volal chvíľu aj Nový, ale našťastie sa po čase vrátil k pôvodnému názvu. Na streche spomínanej reštaurácie je jedna z najkrajších a najlepšie situovaných vyhliadkových terás v rámci mesta.
Zdroj:
Marián Dekan
Aj keď je ohradená nielen múrikom, ale aj drôtmi do asi 2,5-metrovej výšky, tak minulý rok sa 17-ročné dievča cez tieto zábrany dostalo a potom buď zo strechy vyskočilo alebo spadlo, ale pád z výšky 85 metrov ako zázrakom prežilo.
Zdroj:
Matúš Husár
Do reštaurácie sa dá dostať dvomi spôsobmi – buď rýchlovýťahom vo východnom pilieri, alebo vyšliapať 430 schodov v západnom pilieri. Ročne na túto dominantu, odkiaľ dokonale vidno do všetkých svetových strán i priamo do Dunaja, zavíta približne 200-tisíc návštevníkov.
Slavín – ozaj a viete, že aj vrch s nadmorskou výškou 253 metrov sa nazýva Slavín? Teda vlastne tu bol odjakživa, teda oveľa skôr než sa v druhej polovici 50-tych rokoch minulého storočia začal stavať rovnomenný pamätník sovietskym vojakom padlým v druhej svetovej vojne počas oslobodzovania Bratislavy.
O tom, že výstavba monumentu mala vplyv aj na dominantu susedného kopca – Kalvárie, kde musela byť kompletne zbúraná veža kostola Panny Márie Snežnej, ste však už určite niekedy počuli alebo niekde čítali. Komunisti mali pocit, že by dostatočne nevynikla majestátnosť Slavína týčiacim sa nad Bratislavou, pokiaľ by hneď o kúsok vedľa bola 50 metrov vysoká kostolná veža so štvormetrovým krížom navrchu.
Pôvodne chceli vežu zmenšiť približne na polovicu, ale napokon ju úplne odstránili. Protestoval proti tomu ešte aj sochár Alexander Trizuljak, ktorý je autorom sochy Víťazného vojaka umiestnenej na 39,5 metra vysokom pylóne Slavína, ale márne. Výhľad z terás na Slavína na panorámu Bratislavu sa v posledných rokoch trochu zhoršil, lebo okolité stromy trochu podrástli, ale určite si tu nájdete miesto, odkiaľ bude mať mesto ako na dlani.
Fotografovi primátora Bratislavy Matúša Valla sa nedávno podarilo dostať po lešení až priamo k spomínanej soche vojaka a podarilo sa mu odtiaľ urobiť naozaj dychberúce zábery.
Výškové budovy – pochopiteľne, že nádherný výhľad zhora na mesto či do jeho okolia poskytujú aj niektoré bratislavské mrakodrapy, teda presnejšie povedané budovy vyššie ako sto metrov.
Ich počet sa na území nášho hlavného mesta momentálne zaokrúhlil na desať- Nivy Tower (125 m), Tower 115 (bývalé Presscentrum – 115 m), Panorama Tower 1 a 2 (112 m), Národná banka Slovenska (111 m), budova programu RTVS v Mlynskej doline (bývalá STV – 105 m), tri veže v rámci Sky Park Rezidence (104 m) a budova Gloria v Ružovej doline (100 m).
Počas kultúrneho podujatia tzv. Bielej noci umožňujú obmedzenému počtu návštevníkov kochať sa z výškovej budovy VÚB Banky...
Najprepychovejší pohľad poskytne po svojom dokončení Eurovea Tower, ktorá bude s plánovou výškou 168 metrov slovenským rekordérom medzi obývateľnými budovami.
Rozhľadňa v Devínskej Novej Vsi - je vysoká 21 metrov a sprístupnená verejnosti bola len minulý týždeň.
Takýto výhľad do okolia poskytuje...
Viac sa dočítate tu:
A o výhľade s ruského kolesa sme písali tu:
(ars)