FOTO: Bratislavský dunajský park chce mať aj chodník v korunách stromov ponad Dolnozemskú

Celý slovenský úsek pravého brehu Dunaja čaká revitalizácia. Možnosť vstupu priamo do Dunaja bude na oveľa väčšom počte miest, sprístupnia sa brehy, prepoja tri „zabudnuté“ ramená s riekou, pribudnú cyklochodníky aj turistické trasy. Nedávno bola odprezentovaná úvodná štúdia Bratislavského dunajského parku.

Od rakúskej po maďarskú hranicu je to 20 kilometrov. Celková rozloha plánovaného parku je 1954 hektárov. Štúdia ho rozdeľuje na 16 častí.

Od Pečnianskeho lesa po Danubianu by malo dôjsť k obnoveniu prírodných brehov s plážami, pribudnúť odpočinkové a vyhliadkové miesta, stanoviská na pozorovanie vtákov. Stavieb tam však bude len málo, napríklad športový areál kanoistiky a veslovania na Zemníku, keďže ide o záplavové územie. Súčasťou územia je aj sústava bunkrov, zvyškov opevnenia Petržalky z obdobia pred 2. svetovou vojnou.

Cieľom je správať sa k prostrediu ako k parku. Upravenému na nábreží, s prírodnými brehmi na viacerých miestach až po pravú dunajskú džungľu v chránenom území Soví les, či pri Starohájskom ramene.

​Obrovské kamene by mali byť z dunajských brehov odvezené a ponechajú sa prirodzené - štrkové pláže...

Devastácia ramien

Hoci má využívanie brehov Dunaja a ich blízkeho okolia na rekreačné a oddychové aktivity na území dnešnej Bratislavy dlhú historickú tradíciu, možnosti sa v posledných desaťročiach výrazne zhoršili.

„Necitlivé postupy pri úprave Dunaja priniesli zničenie Pečnianskeho ramena, Lida, Ovsištského ramena, ramená Starohájske a Biskupické stratili prepojenie s Dunajom. Napríklad začiatkom 1980-tych rokov 20. storočia nasypali na populárnu pláž kúpaliska Lido strmý breh z nahádzaných lomových kameňov a zriadili tu vykládku a haldovanie dunajského štrku, čím sa breh stal neprístupným. Rovnako zmenili aj prírodný breh chráneného územia Soví les. Ovsišťské rameno, nazývané aj Lido zátoka, bolo počas výstavby Prístavného mosta presypané, priamo v ramene bola zriadená betonárka a po dokončení stavby rameno už neobnovili. Dolnú časť ramena použili ako šrotovisko, zatlačili tam vrak zhorenej lode Javorina. Horná časť ramena skončila tiež barbarsky. Koryto zasypali, časť dokonca odpadkami....“

Prepojenie ramien s hlavným korytom je podľa štúdie technicky jednoduché a nijako neohrozí ani plavbu.

Čo sa týka dunajských brehov, oproti Viedni má Bratislava výhodu, že u nás sa Dunaj točí v oblúkoch. Práve v ich vnútornej strane je nízka rýchlosť prúdenia a teda ideálne miesto na prírodné pláže. Tam brehy nepotrebujú opevnenie a môžu mať znova prírodný charakter. „Je to najmä prípad lokality Lida, Sovieho Lesa, ale aj ľavého brehu pod Vlčím hrdlom.“

​Zaostávame o 20 rokov

Podľa štúdie je v pláne ponechať na hrádzi korčuliarov, kým cyklistov a chodcov je možné presunúť bližšie k vodnému toku, kde sa budú pohybovať po oddelených trasách po chodníkoch a vyznačených cyklotrasách. Celková dĺžka nových ciest a chodníkov bude okolo 70 km, z toho asi 28 km určených pre cyklistov. Tieto trasy budú priečne priamo spájať Bratislavský dunajský park s územiami za hrádzou, najmä obytnými územiami Petržalky, Rusoviec a Čunova. Čoraz viac ľudí vyhľadáva relax na pravom brehu Dunaja, pripravované úpravy reagujú práve na tento dopyt. „Bratislava v tomto trende zaostáva približne o 20 rokov,“ píše sa v štúdii na margo málo využitého potenciálu Dunaja a jeho okolia. „Zámer je plne kompatibilný s ideou Národného parku Podunajsko. Bratislavský dunajský park môže byť v budúcnosti do Národného parku plne začlenený, ale môže fungovať aj bez neho.“

Autormi štúdie sú architekti, urbanisti, prírodovedci, ochrancovia prírody a vodohospodári - Martin Mišík, Vladimír Kováč, Vladimír Hrdý, Matúš Janota, Richard Kastel, Andrej Kovarik, Andrej Somora, Andrej Škrinár, Martin Derner.

​1 Jelení háj

Hodnotné lužné lesy v Chránenom areále (CHA) „Pečniansky les“ sa tu zachovali vďaka obmedzenému hospodáreniu za bývalou železnou oponou. Na brehu Dunaja je pekná štrková pláž. Rovnobežne s nájazdom na most Lanfranconi sa nachádza línia opevnení z obdobia pred druhou svetovou vojnou. Lužné lesy v tomto území aktuálne čelia silnému tlaku.

Ciele a návrh: Sprístupnenie a rozšírenie štrkovej dunajskej pláže (úpravy brehu pri moste Lanfranconi). Obnova a sprístupnenie bunkrov B-S 1-4 vybudovaním siete peších komunikácií. Hlavnú komunikáciu je možné zokruhovať a sprístupniť aj cyklistom. Dobudovať pešie prepojenie na rakúsku stranu.

Cyklotrasy: v súčasnosti 1 800 m, návrh predĺžiť o 3 585 m.

2 Pečňa

Územie je rozdelené na časť pred a za hrádzou. Lužné lesy dnes poskytujú ochranu zdrojov pitnej vody pre Bratislavu.

Ciele a návrh: Realizácia čiastkových úprav brehu, následne sprístupnenie pláží a vyhliadkových miest peším chodníkom popri brehu Dunaja s občasným priečnym prepojom na hrádzu.

Cyklotrasy: v súčasnosti 2 075 m, návrh predĺžiť o 350 m.

​3 Sad Janka Krála

Najstarší mestský park v strednej Európe, nad Novým mostom sa nachádza cenná budova Slovenského veslárskeho klubu, ktorý je dodnes funkčný, cenná budova bývalého Nemeckého veslárskeho klubu, rušná promenáda medzi mostami a pri Starom moste divadlo Aréna.

Ciele a návrh: Bez výraznejších zásahov, priestor medzi Starým mostom a Tyršovým nábrežím by však bol vhodný pre hlavnú budovu návštevníckeho centra BDP. Tá by mohla byť aj v priestoroch historickej lodenice Nemeckého veslárskeho klubu po ich rekonštrukcii.

Cyklotrasy: v súčasnosti 1 225 m.

​4 Lido

Lido projekt je v štádiu územného schvaľovania.

Ciele a návrh: Vytvorenie nábrežného parku, mestskej pláže s lagúnou a nátokom do obnoveného Ovsištského ramena. Jediné územie, ktoré by malo prejsť zásadnejšou úpravou je územie medzi Starým mostom a mostom Apolo. Tu by okrem Lido lagúny a obnovy jestvujúcich lodeníc malo prísť aj k úprave zelene tak, aby tvorila zázemie pre Lido lagúnu, lodenice a silnejší pohyb návštevníkov, či už z novej plánovanej štvrte Nové Lido alebo blízkeho Sadu Janka Kráľa popri Dunaji. Tento priestor by mal tvoriť plynulý prechod medzi formálnym charakterom Sadu Janka Kráľa a čisto prírodným charakterom chráneného areálu Soví les.

Nová štvrť Lido, Mestský park (Nové Lido), Lagúna a mestská pláž (Nové Lido) budú riešené v spolupráci so spracovateľmi štúdie „Športovo – rekreačná zóna Lido“ a štvrte Nové Lido. (Je spracovaný územno-plánovací podklad na aktualizáciu platného Územného plánu hlavného mesta a Územného plánu zóny celomestské centrum – časť Petržalka, ktorého je spomínané územie súčasťou. V tejto časti sa črtá aj spojenie Starého Mesta a Petržalky promenádnym mostom, pozn. red.)

​Štúdia rekreačného územia Lido je hotová a aktuálne je na magistráte, čaká na potrebné zmeny a doplnky územného plánu. Na obnovu prírodného kúpaliska a vznik lagúny s dĺžkou 400 metrov a šírkou až 40 metrov, ktorá by bola od hlavného toku rieky oddelená, by mal stačiť milión eur.

Cyklotrasy: v súčasnosti 3 805 m, návrh predĺžiť o 3 585 m.

​5 Soví les

Plážová lagúna Lido s prírodným štrkovým brehom bude pod mostom Apollo prechádzať do chráneného územia Soví les. Ide o biotop európskeho významu pre výskyt nížinných lužných lesov.

Ciele a návrh: Realizácia úprav brehu a ich sprístupnenie pešími chodníkmi, v prevažnej miere existujúcimi. Obnovenie Ovsištského ramena, prístup do Sovieho lesa premostením ramena pod Prístavným mostom.

Cyklotrasy: v súčasnosti 1 055 m, návrh predĺžiť o 605 m.

6 Cvičisko

Územie je charakterizované otvorenými lúčnymi priestormi. Breh medzi ústím Ovsišťského ramena a chráneným územím Starý háj má aj v súčasnosti pekný prírodný breh, ktorý je obľúbeným miestom ľudí na oddych, kúpanie či rybačku.

​Ciele a návrh: Úpravy brehu sa realizujú iba v malej miere, sieť chodníkov ktoré kopírujú jestvujúci stav, pri brehu vybudovanie miest pre voľnočasové aktivity, grilovanie a pod. Vhodná lokalita aj pre situovanie hlavnej budovy návštevníckeho centra BDP

Cyklotrasy: v súčasnosti 825 m, návrh predĺžiť o 1 785 m.

7 Hrabiny

CHA „Hrabiny“ s výskytom najväčšej známej populácie kriticky ohrozeného a vzácneho rastlinného druhu kozinca drsného, jediná na Slovensku.

Ciele a návrh: Vybudovať chodník od križovatky Dolnozemská – Gettingova ako jeden z nástupov do BDP, inak bez výraznejších zásahov.

Cyklotrasy: v súčasnosti 270 m, návrh predĺžiť o 430 m.

8 Starý háj

Prírodná rezervácia „Starý Háj“ ktorej účelom je ochrana prirodzeného lužného lesa s výskytom viacerých chránených druhov rastlín a živočíchov.

Ciele a návrh: Obnova Starohájskeho ramena a jeho prepojenie s Dunajom. Sieť peších chodníkov, mostík cez rameno, Skywalk v korunách stromov, sprístupnenie a renovácia bunkra B-S 15 „Ostrov“. Cyklotrasy: v súčasnosti 1 010 m, návrh predĺžiť o 2 390 m.

​9 Draždiak

Lesopark s jazerami je intenzívne využívaný obyvateľmi Petržalky, územie je v priamom kontakte s husto urbanizovanými zónami.

​Ciele a návrh: Prepojením priestoru Chorvátskeho ramena do parku pri Draždiakoch a ďalej pokračovaním chodníkom v korunách stromov ponad Dolnozemskú cestu bude vytvorený nekonfliktný nástup do územia Bratislavského dunajského parku pre peších až zo stredu Petržalky a pre cyklistov a korčuliarov v úseku nad Dolnozemskou.

Chodník v korunách stromov by nebol len komunikácia umožňujúca plynulý pohyb návštevníkov zo stredu Petržalky až ku dunajskému brehu ale aj atrakcia umožňujúca sledovať cenné prírodné územie z inej perspektívy. Chodník by mal začínať pri Malom Draždiaku, z miesta, kde by mohlo stáť jedno z informačných centier parku. Dolnozemskú cestu chodník prekrižuje pri čerpacej stanici, na krížení s hrádzou by mal byť zjazd pre cyklistov. Na ostrov v prírodnej rezervácii Starý háj by mali mať cez Skywalk umožnený prístup iba peší návštevníci. Táto časť chodníka, počínajúc krížením so Starohájskym ramenom, by mala byť prírodne najzaujímavejšia, chodník tu nemá byť priamočiary ale má sa kľukatiť medzi stromami. Konštrukcia tejto časti chodníka má byť jednoduchšia.

Cyklotrasy: v súčasnosti 0 m, návrh predĺžiť o 1 000 m.

​10 Chorvátske rameno

CHA „Chorvátske rameno“ vyhlásený pre zabezpečenie ochrany rôznorodosti mnohých vývojových štádií organizmov flóry a fauny. V strede územia sa nachádza priemyselný areál – skládka a triedička štrku.

Ciele a návrh: Bez výraznejších zásahov okrem Skywalku, ktorý prechádza okrajom tohto územia. Cyklotrasy: v súčasnosti 2 620 m, návrh predĺžiť o 250 m.

11 Jarovecké rameno a Zemník

Územie je intenzívne využívané na šport a rekreáciu. Nekontrolovaná výstavba hausbótov je však silné negatívum a zdroj mnohých problémov.

​Ciele a návrh: Obnova prepojenia Starohájskeho a Jaroveckého ramena, brehové úpravy malého rozsahu. Sieť chodníkov pre sprístupnenie ramien a plánovaných športových aktivít, možnosť rozšírenia cyklotrasy. Pripravuje sa tu výstavba areálu pre veslovanie a kanoistiku s rozvinutou infraštruktúrou preto túto lokalitu takisto vnímame ako vhodnú pre situovanie hlavnej budovy návštevníckeho centra BDP.

Cyklotrasy: v súčasnosti 5 440 m, návrh predĺžiť o 8 705 m.

12 Slnečnice

Pás lesa a poľnohospodárska pôda v kontakte s novovznikajúcou obytnou štvrťou „Slnečnice“.

Ciele a návrh: Sprístupnenie hrádze a BDP pre obyvateľov Slnečníc formou chodníka a premostenia priesakového kanála, inak bez výraznejších zásahov.

Cyklotrasy: v súčasnosti 1 740 m, návrh predĺžiť o 720 m.

​13 Dunajské ostrovy

PR „Dunajské ostrovy“ vyhlásená z dôvodu zabezpečenia ochrany biotopu lužného lesa a biotopu mokradí, ako aj typického rázu lužnej krajiny. Jadro biocentra nadregionálneho významu, významná genofondová plocha.

Ciele a návrh: Vzhľadom na PR žiadne alebo minimálne zásahy, avšak zachovanie a obnova chodníka pre peších a cyklistov popri Dunaji s doplnením odpočinkových miest pri brehu.

Cyklotrasy: v súčasnosti 4 625 m.

14 Dunajské luhy

Lesopark za hrádzou okolo Čunovského jazera. V území sa nachádza PR „Ostrovné lúčky“ zriadená na ochranu zriedkavej flóry, zachovalých lesostepných spoločenstiev a lužného lesa Podunajskej nížiny a vodné zdroje.

Ciele a návrh: Bez výraznejších zásahov, umožnenie priečnych prepojení. Sieť chodníkov bude v princípe kopírovať súčasný stav. Zlepšenie prepojenia obce Čunovo s hrádzou.

Cyklotrasy: v súčasnosti 13 125 m, návrh predĺžiť o 7 270 m.

15 Rusovský park

Kaštieľ v Rusovciach so svojím parkom čakajúci na obnovu.

Ciele a návrh: Predpokladá sa rekonštrukcia kaštieľa a jeho parku, obnova vodných plôch a ramien. Cyklotrasy: v súčasnosti 0 m, návrh predĺžiť o 1 150 m.

16 Mokraď

Územie prírodného charakteru. nachádza sa tu rozhladňa Hrušovská zdrž.

Ciele a návrh: Chodník popri brehu Dunaja s vyhliadkovými odpočinkovými miestami, ich sprístupnenie priečnym prepojom na hrádzu. Chodník by mal pokračovať až po Areál vodných športov a Danubianu s pokračovaním na Maďarsko.

Cyklotrasy: v súčasnosti 3 285 m, návrh predĺžiť o 200 m.

​(in)