Zdroj: Google Maps
Na mimoriadne frekventovanom, priam až strategickom mieste v Lamači sa dlhé roky nachádzal hostinec, ktorý sa síce oficiálne nazýval Besiedka, ale nikto mu nepovedal inak než Pantel, respektíve U Pantla. Historická budova na Vrančovičovej ulici je však už niekoľko rokov prázdna a nevyužívaná, takže smädné krky si v nej už neuhasíte. Zisťovali sme prečo...
"Najčastejším zákazníkom v sedemdesiatych rokoch bol akýsi Silvester, ale aj robotníci, ktorý stavali sídlisko Záluhy a cez železničný podjazd či už pešo alebo naklaďákom to sem nemali ďaleko. Výčapníčkou bola pani Gitka a najobľúbenejšie čašníčky sa volali Julka a Anička. Pamätníci a miestni ľudia majú na tieto dve dámy pekné spomienky. Bola by škoda, ak by sa toto pohostinstvo zbúralo, lebo je to jedna z historických pamiatok starého Lamača a legenda, na ktorú ma každý starý obyvateľ Lamača nejakú peknú spomienku. V sedemdesiatych rokov sa v jeho útrobách nachádzal aj hudobný automat, kde sa za 1,- Kčs, dali dať zahrať hity od skupiny ABBA ako napríklad Fernando, alebo od Nadi Urbánkovéj Blonďák s červenou bugatkou. Chodievali sem aj chlapi s gitarami a hrávalo sa tu country, ale aj rôzne kartové hry, ako bol šnaps či mariáš, prípadne kocky," napísal do spomienok na stránku Kam na pivo jeden z pamätníkov.
Zdroj:
FB Lamačania
Na spomínanom webe je takisto ako oficiálny názov hostinca uvádzaná Besiedka, ale s dodatkom, že mu aj tak nikto nepovedal inak ako U Pantla. Išlo k klasickú krčmu ako vystrihnutú z dediny, pričom v jej blízkosti sa nachádzali sídliskové paneláky. Aj z nich sem určite občas zavítali miestni obyvatelia, najmä mládež a dôchodcovia, ktorých sem lákali nízke ceny za pivo, kofolu či destiláty. Občas sa U Pantla zastavili aj cyklisti, turisti či hubári. "My sme sa v Besiedke stretávali, keď sme chodievali v čase Dušičiek na hroby blízkych do Lamačského cintorína, respektíve Krematória. Jej veľkou výhodou bolo, že v blízkosti sa nachádzala zastávka autobusov MHD. Zdá sa mi, že interiér krčmy bol obložený drevom a po obvode boli také prepážkami oddelené kóje s lavicami pre väčšie partie a uprostred miestnosti sa nachádzali klasické stoly so stoličkami pre štyroch. Od výčapného pultu mala krčmárka dobrý výhľad na celý podnik a ešte si spomínam, že na WC sa tam chodilo do dvora," zaspomínal si Rado.
"My sme tam chodievali ešte ako deti zo základky na bicykloch. Najskôr na kofolu do Pantla a potom na kúpalisko. Občas sme si k nej dali aj zemiakové lupienky," napísal na FB stránku Lamačania Peter. "Myslím, že sa sedelo aj na dvore, teda ak sa nemýlim. Ale ja som sa vždy hanbila tam vôjsť, keď ma brat poslal, aby som mu kúpila žuvačku," pridáva svoju spomienku Nora. Viacerí tunajší obyvatelia sa zhodli v tom, že čapovaná kofola tam bola perfektná a mnohí si ju v džbánoch brávali aj domov.
Lamačania sa nevedeli zhodnúť v rokoch, odkedy je hostinec zatvorený. Niektorí si myslia, že to môže byť už aj desať rokov, prípadne spomínajú rok 2007. A kam sa podela jeho klientela? "Do Haasa a do Trojky, aj keď väčšina z tých štamgastov, čo chodila ku Pantlovi už asi nežije, veď už vtedy boli stari, keď ešte fungoval. Mali tam nielen výbornú kofolu, ale aj chutné pagáče a namiesto popolníkov tam používali biele taniere. A možno sa časť hostí presťahovala aj do hostinca Kotrmelec, ktorý sa nachádza na priestranstve pred železničnou stanicou Lamač," myslí si Tomáš.
Zdroj:
Google Maps
Prečo je budova prázdna a nevyužívaná? "Zdedilo ju viacero vlastníkov a stále sa akosi nevedia zhodnúť, čo s ňou. Najradšej by ju niekomu predali, ale pýtajú si za ňu 500-tisíc eur a za takúto sumu zatiaľ žiadneho záujemcu o kúpu nenašli," uviedol jeden z miestnych obyvateľov, ktorý si vie predstaviť, že by v historickej budove mohli vzniknúť priestory vhodné na rôzne plesy a zábavy. "Objekt je síce veľký, ale pozemok k nemu nepatrí žiadny a stavba je nezviazaná a kompletne podmočená, keďže tam doráža lamačský potok. Celé to drží už len na dobré slovo," dodáva Hana.
(ars)