Neuveríte, aké smiešne historky sa dozvedajú zahraniční turisti o Čumilovi!

Zdroj: TASR

Socha Čumila sa na križovatke ulíc Laurinská, Panská a Rybná brána nachádza už od roku 1997. Ide o dielo bratislavského sochára Viktora Hulíka. Ten by sa asi nestačil diviť, keby si od turistických sprievodcov vypočul všetky verzie o tom, koho jeho socha vlastne znázorňuje...

Nedávno sa o svoj zážitok na sociálnej sieti podelil herec a moderátor Ludwig Bagin, kde napísal: „Lebo keď ideš okolo Čumila, tak sa od sprievodcu dozvieš, že cez druhú svetovú sa Bratislavčania skrývali počas bombardovania v kanáloch.“ Do následnej diskusie sa zapojil aj jeho kamarát Martin, ktorý len lakonicky skonštatoval: „Aká škoda, že nie v metre!“ S úplne odlišnou verziou o Čumilovej minulosti vyrukovala Monika: „Aj ty ich rád počúvaš? Minule tetuška rozprávala, že podľa legendy, keď mu pošúchaš čapicu a zaželáš si niečo, tak sa ti to splní. O Čumilovi tvrdila, že to je taký patrón Bratislavy z čias komunizmu, kedy tu bolo náboženstvo zakázané.“

Nepochybne je socha muža trčiaceho z kanála naozaj veľkou turistickou atrakciou v pešej zóne a asi sa nedá ani porátať, koľko ľudí sa s ním denne odfotografuje. Čumil sa stal vo svete taký populárny, že sa vo viacerých krajinách dokonca pokúsili vyrobiť a nainštalovať jeho presné kópie, voči čomu autor originálu pochopiteľne protestoval, keďže tieto iniciatívy boli bez jeho vedomia a súhlasu.

V Bratislavských novinách sme už raz písali o tom, že Čumil sa dostal aj do amerických novín The Times Union, vychádzajúcich v meste Albany. V rubrike Global Snapshots (Globálne momentky)  uverejnili jeho fotografiu od manželov Hildy a Donalda Waltrousovcov, ktorí navštívili Bratislavu v júni 1998. Pod fotkou bol popisok: „Táto pouličná socha predstavuje príslušníka jednej z okupačných armád z minulosti tejto krajiny.“

Pravdou je, že niektorým môže Čumilova pokrývka hlavy pripomínať vojenskú prilbu, hoci v skutočnosti ide o obyčajnú  čiapku tzv. budajku, ktorá je na okrajoch zrolovaná. Určite nezaškodí si v tejto súvislosti pripomenúť slová Čumilovho stvoriteľa - akademického sochára Viktora Hulíka, ktorý o svojom azda najznámejšom diele povedal:  „Čumil je absolútne anonymná figúrka, ktorú som vymyslel, pretože ako teenager som veľmi často navštevoval korzo a chcel som, aby táto figúrka bola vyjadrením pohody, úsmevu a dobrej nálady, ktoré tu kedysi panovali. Verím, že aj zásluhou Čumila sa sem opäť po rokoch vrátili.” povedal nám Viktor Hulík. V žiadnom prípade teda nejde o vojaka, ale  obyčajného bratislavského zvedavca. A to, že trčí a „čumí“ z kanála bol ideálny spôsob ako ho zakomponovať do prostredia, kde sa momentálne už  takmer 22 rokov nachádza. Za ten čas sa soche nevyhli ani rôzne nehody – najčastejšie také, že do nej narazili zásobovacie vozidlá, keď si ju ich šoféri napríklad pri nepozornom cúvaní nevšimli. Preto bola v blízkosti Čumila osadená osobitná výstražná dopravná značka s vyobrazením postavičky Čumila a nápisom MAN AT WORK, čo má najmä zahraničných turistov a vodičov upozorniť, že tu ktosi pracuje. Viacero Bratislavčanov si zase myslí, že Čumil znázorňuje robotníka z bývalého mestského podniku Vodárne a kanalizácie, ktorý si kráti pracovný čas tým, že si obzerá okoloidúcich a jeho tajomný úsmev svedčí o tom, že možno vidí zo svojho podhľadu niektorým dievčatám a ženám až pod sukne... 

Na konci minulého roku socha na určitý čas zo svojho tradičného miesta zmizla,  čom sme takisto písali v Bratislavských novinách:

Obľúbený Čumil je preč. Zisťovali sme, čo sa s ním stalo

Návštevníci bratislvského Starého Mesta si všimli, že socha populárneho Čumila na rohu Panskej ulice a Rybárskej brány nie je na svojom mieste. Zisťovali sme, čo sa s ňou stalo.

V čase, keď sa socha nachádzala vo dvore Miestneho úradu Staré Mesto, tak vznikla aj táto fotografia ako Čumil "stráži" mechanické zabezpečovacie zariadenia mestskej polície, teda tzv. papuče...

Zdroj: FB Bratislavské noviny

​​(ars)