Nový trend v Bratislave: Deti, ktoré nechodia do školy

Zdroj: Edulienka

V Bratislave v súčasnosti funguje 61 štátnych, 9 cirkevných a 20 súkromných základných škôl. Zdalo by sa, že ponuka pre tých, ktorí nechcú dať dieťa do bežnej štátnej školy, je dostatočná. A predsa. Dopyt rodičov po inej forme vzdelávania je v hlavnom meste väčší, ako je schopná ponuka škôl napĺňať.

Dôkazom je aj fakt, že vzdelávacia skupina manželov Kiripolských má už prihlásené deti pre rok 2021.

O tom, či a aká škola vznikne, rozhoduje ministerstvo. Ak sa úradníci zhodnú, že v štátnych školách je miesta dosť, školu s inou ako bežnou formou vyučovania nepovolia. Napríklad Montessori pedagogika má  v Bratislave úspech, dopyt prevyšuje počet miest, ale ďalšia škola sa zatiaľ otvoriť nedá. ZŠ v Lamači je totiž ešte v experimentálnom overovaní. Mnohým rodičom, ktorí nechceli dať dieťa do bežnej školy, tak  nezostávalo nič iné, len zvoliť opačnú stranu mince - domáce  vzdelávanie. Rodičia s pedagógmi však našli ďalšiu cestu – vzdelávacie skupiny. Tým totiž štát nezabráni, aby ich počet stúpal. A aj stúpa. Kým  pred štyrmi rokmi ich bolo zopár, dnes ich je na Slovensku zhruba  dvadsať a ďalšie pribúdajú.

„My totiž nie sme škola!“ zdôrazňujú hneď na úvod manželia Kiripolskí, garanti detí, ktoré sú oficiálne na individuálnom vzdelávaní . „A ani sa ňou nechceme stať.“ Do ich Edulienky dochádza pravidelne 38 detí, ktoré sú rozdelené do menších, vekovo zmiešaných skupín. Od nadaných po tých so špeciálnymi potrebami, deti rôzneho vierovyznania aj národnosti. Tu sa rozdiely nerobia, namiesto súťaženia ide o spoluprácu, starší podporujú mladších, rodič je partner, ktorý môže kedykoľvek prísť a zúčastniť sa na „učení“, deti nepoznajú známky, ani zvonenie, na druhej strane sa tu dbá na striktné dodržiavanie vlastných pravidiel. Deti chodia do Edulienky rady, pretože do nich nikto netlačí učivo nasilu. Skôr sa tu hľadajú spôsoby, ako im predstaviť poznatky tak, aby chceli ďalej objavovať sami. Cieľom však nie je brať deti zo systému a vytvárať akýsi paralelný prúd. Naopak, pripravujú ich do súčasného sveta, v kritickom štádiu vývoja im však dajú čas, kým vyzrejú.

Miroslava a Richard Kiripolskí majú 20-ročnú učiteľskú prax. Miroslava bola riaditeľkou štátnej aj súkromnej školy. Po skúsenostiach v bežnom školstve založili vzdelávacie centrum, kde už nemusia tak ako kedysi denne obhajovať svoje postupy práce. „Máme veľa dobrých škôl, aj učiteľov, ale tí nemajú možnosť poskytovať také služby ako my. Majú zo zákona nastavené občas nezmyselné kritériá a štandardy, ak nechcú prísť o peniaze zo štátu, musia ich dodržiavať,“ tvrdia manželia. Začať s vyučovaním neskôr, prijať nadšeného učiteľa bez kvalifikácie, nedodržať rozvrh, nezobrať bod v písomke, v ktorej dieťa v slovnej úlohe neodpovie celou vetou? Nereálne. „Podstata školy sa za dvesto rokov nezmenila,“ konštatuje Richard Kiripolský a dodáva, že časť rodičov spočiatku voči škole nemá výhrady, ale keď vidí, že jeho dieťa v nej začína chradnúť, hľadá východisko. Vzrastá však aj počet tých, ktorí sú už vopred rozhodnutí, že potomkov do bežnej školy nedajú. Vzdelávacie skupiny sú pre nich riešením.

Podľa štatistík Centra vedecko-technických informácií SR je v Bratislave len 24 žiakov 1. - 4. ročníka individuálne vzdelávaných doma. Avšak len Edulienka zastrešuje 38 detí. „Naše kmeňové školy, kde robíme skúšky, sú totiž inde, jedna z nich je napríklad v Novákoch,“ vysvetľuje Miroslava Kiripolská.

S manželom však konštatujú, že štatistiky neodzrkadľujú realitu ani celoslovensky. Na Slovensku podľa CVTI za rok 2016 evidujeme 149 detí vzdelávaných individuálne. (V roku 2014 bolo oficiálne číslo 42.) „Náš odhad je skôr niekoľko stoviek detí. Veď napríklad len v Česku bolo pred dvoma rokmi zahlásených 60 žiakov a deti dnes môžu mať kmeňovú školu v ktorejkoľvek krajine EÚ.“ Odkedy manželia Kiripolskí pred štyrmi rokmi založili vzdelávaciu skupinu, evidujú každý rok stopercentný nárast záujemcov. Už budúci rok majú takmer naplnené kapacity a deti majú prihlásené už aj pre rok 2021. Aj v iných častiach Slovenska sú už skupiny rodičov, ktoré si dokážu zaplatiť učiteľa, pretože majú iné predstavy o vzdelávaní.

„Plánujeme rozšíriť vzdelávaciu skupinu až po deviaty ročník,“ tvrdí Richard Kiripolský. V Česku je už možná „domáca škola“ od prvého po deviaty ročník, s pokračovaním aj na strednej škole. Kmeňovú školu môžu mať deti aj tam. „Hoci aj na Slovensku už silnie tlak rodičov, aby bolo možné individuálne vzdelávanie aj na druhom stupni. Otázkou je, kto bude tým hrdinom, ktorý si túto tému zoberie na bedrá.“

(in)