Statik a folklorista Peter Živner: Novými budovami sa Bratislava začína podobať modernej metropole

Zdroj: Archív P. Ž.

Podieľa sa na výstavbe nových budov v Bratislave ako statik. No jeho životom je folklór a tanec. S tancovaním začal, keď mal päť rokov. Dnes má 37 a tanec má stále v srdci. Po odchode z Lúčnice založil úspešný súbor Čarovné ostrohy. V ňom nielen tancuje, ale vymýšľa aj celú choreografiu. Choreograf, tanečník a statik v jednej osobe Peter Živner.

Koncom júla zomrel umelecký vedúci a choreograf Lúčnice Štefan Nosáľ.  Kým ste nezaložili Čarovné ostrohy, tancovali ste v Lúčnici ako sólista. Ako si na neho spomínate?

Bol to pre mňa veľký šok. Myslel som si, že je nesmrteľný. Keď som  tancoval v Lúčnici, nevynechal ani jeden tréning, vždy bol na svojich zverencov, sólistov prísny, ale zato patrične hrdý.

Bol niečím typický? Gestom či hláškou?

Keď sa mi nedarilo, vždy zvýšil hlas. No nevyznelo to urážlivo ani agresívne. Vedel som, že to myslel len v tom najlepšom.

Bude bez neho Lúčnica Lúčnicou ?

O tom silne pochybujem! Nosáľ bol Lúčnica a Lúčnica bola Nosáľ. Keď sa hovorí, že každý je nahraditeľný, tak v tomto prípade to rozhodne neplatí. Je mi to veľmi ľúto. Odišla a ukončila sa jeho odchodom jedna veľká etapa slovenského folklóru.

Bolo pre vás ťažké odísť z Lúčnice a vybudovať na zelenej lúke nové tanečné teleso?

V Lúčnici som dosiahol všetko, po čom som túžil. Bol som niekoľko rokov sólistom. Chcel som sa už posunúť ďalej a robiť folklór tak, ako ja vnímam a cítim. Mám vyštudovanú Vysokú školu múzických umení – tanečné umenie (choreografia a pedagogika ľudového tanca) a chcel som sám vytvoriť podobné dielo tomu Nosáľovmu.

Myslíte si, že sa vám to podarilo?

Najlepším a najobjektívnejším kritériom je nabitý kalendár. Vzhľadom na množstvo predstavení a záujem verejnosti o naše vystúpenia si dovolím tvrdiť, že sa nám to s Čarovnými ostrohami podarilo. A to hovorím pri všetkej mojej skromnosti.

V Bratislave ste sa narodili a žijete tu v podstate celý život. Aký je  váš vzťah k mestu?

Osobne milujem Bratislavu. Neviem si predstaviť, že by som žil niekde inde na Slovensku. Mám tu všetko, čo potrebujem, prácu, rodinu, zázemie. Keď potrebujem odísť, idem do Viedne, nasadnem na lietadlo a som preč...  Z Bratislavy mám všade blízko.

Okrem tanca, ste aj statikom a podieľali ste sa na viacerých veľkých budovách v meste. Nevadí vám často nekoordinovaná výstavba nových veľkých budov?

Som statikom a staviam nové budovy. Možno sa to nebude niekomu páčiť, ale práve nové a výškové budovy hovoria o ekonomike mesta. V poslednom období badám už celkom koordinované územia a konečne sa začína Bratislava podobať na modernú metropolu.

Čo máte na Bratislave najradšej a kam najradšej chodíte?

V poslednom čase nemám čas na nič. Som rád, ak sa pred polnocou dostanem z roboty do postele. Mám minimum voľného času...A keď sa skutočne nejaký nájde, tak sa rád prejdem v Horskom parku, ktorý mám na skok z mojej firmy.

Keby ste mohli, čo by ste v meste zmenili?

Všetci riešia parkovaciu politiku, ale nijaké pozitívne zmeny nebadám. Čo ma skutočne vie vytočiť, je, keď celý deň behám po stavbách a 20 percent času mi zaberie hľadanie parkovacieho miesta. A najhoršie je, že všetky parkovacie státia sú zapratané autami mimobratislavských značiek. Ich majitelia si tu prenajímajú byty, no dane platia vo svojich rodných mestách. Mali by mať parkovanie v Bratislave spoplatnené. Potom by sa uvoľnili miesta, alebo by si menili pobyty a peniaze by zostávali  v našom meste na výstavbu nových parkovacích miest, parkovacích domov a na obnovu ciest, ktoré sú v katastrofálnom stave.

(lb)