Rozoznáte morové stĺpy v Bratislave?

Zdroj: abn

Bratislavský župan Pavol Frešo sa nedávno priznal, že sa mu morové stĺpy na území nášho hlavného mesta niekedy trochu pletú. Ako ste na tom vy – vyznáte sa v nich a viete, ktorý sa ako volá a kde stojí?

Prvý tzv. Mariánsky stĺp sa nachádza na Františkánskom námestí a ide o barokovú stavebnú pamiatku nachádzajúcu sa na priestranstve pred hlavným vchodom do Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa.  Stĺp patrí do súboru stavebných pamiatok tohto druhu, ktoré stavali Habsburgovci na viacerých miestach monarchie ako pripomienku svojich víťazstiev nad protestantskými odporcami. Ikonograficky je stĺp typom mariánskych stĺpov, ktoré sa, najmä v období od polovice 17. storočia, stali v katolíckej Európe veľmi obľúbenými. Jeho zrejmým vzorom bol mariánsky stĺp z roku 1638, ktorý dodnes zdobí Mariánske námestie (Marienplatz) v Mníchove.

Zdroj: Ján Filip

Rok postavenia a meno stavebníka stĺpu dokladá nápis na jeho podstavci - dal ho postaviť cisár a uhorský kráľ Leopold I. v roku 1675 a okoloidúcim mal na večné časy pripomínať Leopoldovo víťazstvo pri potlačení vzbury uhorských rebelov z radov protestantov v rokoch 1670 - 1671, usilujúcich sa dosadiť na uhorský trón vlastného panovníka. Po potlačení sprisahania nastali ostré represie, počas ktorých boli hlavní vzbúrenci popravení alebo predaní do otroctva na galeje. Na mieste, kde dnes stojí stĺp, bol v roku 1671 popravený jeden z čelných predstaviteľov odboja, moravský protestantský kazateľ Mikuláš Drábik.

Z architektonického pohľadu je mariánsky stĺp pomerne jednoduchou stavbou. Tvorí ho valcový kompozitný stĺp vztýčený na kvádrovom podstavci stojacom na vyvýšenom, štvorschodovom piedestáli. Na vrchole stĺpa ukončenom korintskou hlavicou je umiestnená bohato profilovaná prieskovcová socha  Nepoškvrnenej Panny Márie s Ježiškom na rukách. Autor sochy nie je známy.

Druhým je Mariánsky morový stĺp na Župnom námestí v Bratislave. Nachádza sa pred Kostolom svätého Štefana  (Kapucínskym kostolom). Predzáhradka má štvorcový pôdorys so štvrťkruhovými výrezmi v rohoch. Stĺp s nápismi je štvorcový, na jeho rohoch stoja 4 postavy okrídlených anjelikov, ktorí držia elipsovité štíty s nápismi, približne v 2 metroch začína korintský stĺp s kruhovým pôdorysom, na jeho vrchole stojí žena s dieťaťom v náručí na polmesiaci, ktorý je na zemeguli ovinutej hadom, žena má nad hlavou 11 hviezd na kovovej obruči.

Zdroj: Pedro J.Pacheco

​Podľa rímskych číslic z jedného z nápisov aMICta soLe LVna sVb peDIbVs eIVs bol postavený v r. 1723, desať rokov po vypuknutí moru v Bratislave. Stĺp stál pôvodne bližšie ku vchodu do Župného domu (pôvodne sídlo trinitárov, v súčasnosti sídlo Slovenského parlamentu do vzniku Slovenskej republiky a postavení novej budoy Národnej rady vedľa Bratislavského hradu, v ktorej bola prijatá Deklarácia nezávislosti).

Tretím je Morový stĺp na Rybnom námestí je barokový trojičný stĺp stojaci na Rybnom námestí v historickej centre. Ide o stĺp postavený v roku 1713 z verejnej zbierky na pamiatku ukončenia morovej epidémie, ktorá postihla Bratislavu ešte na konci roku 1712. Podľa dobových dokumentov jej v meste podľahlo 3 860 obyvateľov a ďalších 1 561 bolo nakazených. Veľkú zásluhu v zápase o jej potlačenie mal vtedajší ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas, kardinál Vhristian August Saský, ktorého meno je zvečnené na podstavci stĺpu (o. i. kardinál bol iniciátorom ako aj donátorom stavby).

Zdroj: Wikipedia - Lure

​Stĺp sa nachádza na rozhraní Rybného a Hviezdoslavovho námestia. Jeho autor je neznámy; kamennú ohradu vytvoril rakúsky sochár Martin Victor. Stĺp bol pravdepodobne v polovici 18. storočia natoľko poškodený, že sa mestská rada rozhodla dať ho opraviť a zreštaurovať. Touto prácou poverila okolo roku  1760 bratislavského sochára Jozefa Sartoryho. Ten svoju prácu poňal nie ako úzkostlivú renováciu v zmysle zachovania pôvodných hodnôt diela, ale skôr ako jeho voľnú úpravu. Výsledok jeho prác môžeme obdivovať dodnes.

Stĺp tvorí nadstavba kruhového prierezu postavená na trojhrannom podstavci. Piedestál na svojich stranách nesie reliéfy tematicky sa vzťahujúce na morovú epidémiu – Posledné pomazanie, Svätá Rozália a Pochovávanie mŕtveho. Okrem reliéfu ležiacej svätej Rozálie sú ďalšie dva krutým zobrazením takmer každodenných udalostí z čias morovej nákazy. Reliéfy sú dielom J. Sartoryho.

(ars, foto: Ján Filip, wikipedia,  lure)