VIDEO: Dnes uplynulo 90 rokov od narodenia básnika Miroslava Váleka

Zdroj: vtedy

Miroslav Válek sa do povedomia verejnosti dostal okrem početnej umeleckej tvorby aj ako dlhoročný minister kultúry SSR, ktorý si aj pred rokom 1989 dokázal zachovať svoju tvár

Válek sa narodil 17. júla 1927 v Trnave, kde absolvoval aj obchodnú akadémiu, ale vysokú školu obchodnú už vyštudoval v Bratislave.  Krátko po skončení štúdií začal pracovať ako redaktor a prešiel viacerými časopismi ako napríklad Slovenský roľník, Týždeň či Družstevný obzor a napokon sa stal šéfredaktorom časopisu Mladá tvorba. Okolo časopisu sa vtedy sústreďovali mladí literáti, výtvarníci a dramatici, ktorí čerpali zo slovenského nadrealizmu a medzivojnových avantgárd. Po páde stalinizmu zohrala Mladá tvorba dôležitú úlohu vo vývine slovenskej kultúry. Miroslav Válek viedol dva roky aj časopis Romboid a potom zastával funkciu tajomníka Zväzu slovenských spisovateľov. V období socializmu sa aktívne angažoval aj v politike, bol poslancom a pôsobil v rôznych vysokých funkciách v komunistickej strane. Po roku 1969 sa ako politik plne hlásil k praxi tzv. normalizácie, ale keď sa neskôr stal ministrom kultúry, tak bol v tejto funkcii jeden z mála predstaviteľov bývalého režimu, ktorý sa snažil jej zničujúci dopad na slovenskú kultúru zmierniť. Z politiky odišiel dobrovoľne ešte pred nežnou revolúciou v roku 1989 a potom ešte krátky čas pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov v Prahe.  

Svoje prvé básne v študentských rokoch publikoval v časopisoch, neskôr vyšiel výber z nich v knihe Zápalky. Debutoval ako 32-ročný umelecky zrelou básnickou zbierkou Dotyky (1959). Básne sú veľmi osobné, prevažuje ľúbostná tematika, všíma si však aj človeka modernej doby.  Aj druhá básnická zbierka Príťažlivosť (1961) je cyklom piatich široko komponovaných skladieb. Člení sa na Oslnenie a na cyklickú skladbu Robinson. Príťažlivosť patrí medzi kompozične najprepracovanejšie zbierky slovenskej poézie. Obsahuje presvedčivé, strhujúce básne. Válek dokázal, že s jeho poetikou obraznosti je možné vypovedať aj o spoločnosti a politike zaujímavo, nekonvenčne. Medzi najznámejšie patrí báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať, v ktorej básnik zobrazil svoju tragickú skúsenosť s vojnou. Je formálne inak podaným protestom proti fašizmu a diktatúre ako takej. Ďalšie originálne Válkove verše obsahujú básnické zbierky Nepokoj (1963) a Milovanie v husej koži (1965). 

Básnická skladba Slovo (1976) je prijímaná najkontroverznejšie, lebo je v podstate vyznaním lásky a oddanosti komunistickej strane. Válkovu intímnu a reflexívnu lyriku z tohto obdobia predstavuje zbierka Z vody (1977). Súborné vydanie jeho poézie Básne vyšlo v roku 1983. Válek zasiahol aj do vývinu slovenskej poézie pre deti. Napísal zbierky básní Kúzla pod stolom, Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov, Do Tramtárie a pre najmenších vydal dve leporelá. Válkova tvorba pre deti predstavuje zásadný posun od didaktizmu k hravosti a estetickosti. Miroslav Válek spolu s Milanom Rúfusom svojou poéziou významne prispeli k prekonaniu schematizmu v slovenskej literatúre. Válkove preklady modernej svetovej poézie (Tuwim, Nezval, Voznesenskij, Verlaine, Rilke, Ferlingetii, Corso a iní) slovenskú literatúru obohatili.

Báseň Jesenná láska od Miroslava Váleka bola prespievaná aj dvomi známymi interpretmi slovenskej populárnej hudby – Janou Kocianovou a Miroslavom Žbirkom, v ktorého verzii sa z pesničky stal pomerne veľký hit.

Báseň Jesenná láska v interpretácii Jany Kocianovej:

Jesenná láska v podaní Mekyho Žbirku:

(ars, foto: tasr, postoj, video: youtube)