Existenciu sv. Juraja nemožno spochybniť
Keď som si v poslednom čísle Bratislavských novín prečítal nasledujúce, myslel som, že zle vidím.
Vraj: Pápež Ján XXIII. dal preskúmať „oprávnenia“ mnohých svätcov. Pritom vysvitlo, že rytier menom Juraj (Georgios) vlastne nikdy nežil, že s ním spájaná legenda je literárnym výmyslom. Vymyslená bola aj princezná Margaréta, ktorú údajne Juraj zachránil pred mnohohlavým drakom. A tak už dnes ani Juraj, ani Margaréta v zozname svätcov nefigurujú.
V internetovej diskusii som na moje potešenie našiel aj reakciu: Pán Holčík, zaujímalo by ma, odkiaľ máte informáciu, že sv. Juraj už nie je uznávaný ako svätec. Pokiaľ viem, tak v liturgickom kalendári stále figuruje. Taktiež je uznávaný ako patrón mnohých krajín, ako napr. Anglicko, Gruzínsko, Kanada, Grécko či Portugalsko. Taktiež je patrónom miest Ljublana, Istambul, Moskva ale aj skautov...
A ja ako šéfredaktor Duchovného pastiera a člen Liturgickej komisie Konferencie biskupov Slovenska by som chcel uviesť veci na správnu mieru. Martyrológium Romanum (Rímske martyrológium - oficiálny zoznam blahoslavených a svätých do roku 2004 - teda do posledného vydania) má uvedené: svätý Juraj; Rímsky misál uvádza jeho spomienku 24. apríla. Liturgicky kult úcty sv. Juraja nebol ani po reforme liturgického kalendára spochybnený. Patrí k 14. sv. pomocníkom v núdzi. Jeho kult bol rozšírený už v skorých ranných kresťanských časoch. Jeho vyobrazenie s drakom patrí medzi najstaršie kresťanské vyobrazenia svätca, drak je symbolom zla, ktoré on premohol. Zomrel mučeníckou smrťou za prenasledovania kresťanov za čias cisára Diokleciána okolo roku 305.
Nuž myslím si, že azda by bolo vhodné uviesť veci na pravú mieru. Aj keď je život sv. Juraja doslova opradený legendami, nemožno spochybniť jeho existenciu. Katolícka Cirkev má svoju Tradíciu a o tomto svätcovi je tradícia nespochybniteľná, aj keď nemáme zachované dobové dokumenty. Vtedajšia doba ich nemala tak presne evidované ako tá dnešná.
Daniel Dian, šéfredaktor Duchovného pastiera a člen LK KBS
AD: RYTIER JURAJ NEPATRIL K PATRÓNOM MESTA (BN 16/2007)