Veľkonočné symboly jari a menu

Vajíčko považovali za symbol života už v starej Číne, Indii a Perzii. Vajíčko je pre ázijské náboženstvá symbolom chaosu, z ktorého vznikol svet.

Symbolom života je aj pre pohanské náboženstvá, v židovskom vierovyznaní však znamená aj smútok. Vedľa veľkonočného baránka sú položené aj vajíčka, ktoré pripomínajú utrpenie židovského národa v egyptskom otroctve.

Vajíčko sa objavuje aj v pohanských vierovyznaniach Slovanov. Najstaršie zvyšky škrupín, ktoré boli nájdené na území Slovenska, pochádzajú zo 7. storočia pred Kristom a nájdené boli v Devínskej Novej Vsi. Už vtedy boli farbené! Najčastejšou farbou bola červená, ktorá mala umocniť magický účinok vajíčka. Kraslice boli plodonosným, obetným a ochranným prostriedkom, symbolom vzkriesenia a lásky.

Najčastejším spôsobom zdobenia veľkonočných vajíčok je vosková batika. Používajú sa prázdne vyfúknuté škrupiny vajíčok, na ktoré sa ornamenty kreslia rozpusteným včelím voskom. Po zafarbení sa vosk zotrie a ornament zostane biely. Ak chceme, aby mal ornament inú farbu, pred voskovaním nafarbíme vajíčko želanou farbou.

V niektorých oblastiach je rozšírená technika vyškrabovania ornamentov. Na vopred nafarbené vajíčko sa jemným ostrým predmetom vyškrabujú veľkonočné motívy a ornamenty.

Zabudnutým spôsobom zdobenia veľkonočných vajíčok je využívanie kyseliny mravčej. Zafarbené vajíčka sa zahrabú do mraveniska a mravce so svjou kyselinou už vykonajú svoje. Mravce vytvoria vzory, aké by človek ťažko vymyslel. Tento spôsob zdobenia vajíčok je veľmi jednoduchý a efektný zároveň.

HALÚZKY

Dôkazom prichádzajúcej jari sú prvé rozkvitnuté halúzky, ktoré osviežia každý príbytok. Najmä ak ste stihli jarné upratovanie. Halúzky je najlepšie odrezať (alebo kúpiť) ešte nerozkvitnuté. Doma nám rýchlejšie rozkvitnú, ak ich dáme do vlažnej vody.

Pri výbere halúzok nesmieme zabúdať na základné pravidlo - vyberáme len tie, ktoré sú schopné rozkvitnúť. Medzi také patrí zlatý dážď, čerešňa, višňa, lieska, vŕba, jelša atď. Rozkvitnuté halúzky aranžujeme s rôznymi trávami, farebnými stuhami a maľovanými vajíčkami. Vkusné sú halúzky v kyticiach s narcismi, prvosienkami alebo tulipánmi.

Veľkonočné menu

Zemiakový nákyp

Na Veľký piatok by mal na jedálnom lístku panovať prísny pôst. V niektorých domácnostiach sa podávalo len jedno jedlo denne. Napríklad zemiakový nákyp.

Potrebujeme: 2 hrnčeky prepasírovaných zemiakov, 4 menšie rajčiny, 1 lyžica nastrúhanej cibule, 1 lyžica masla, lyžica strúhaného syra, 4 vajcia, soľ, biele mleté korenie, 2 lyžice strúhaného syra na posypanie.

Rajčiny nakrájame a podusíme domäkka na masle. Prepasírujeme ich a zmiešame so zemiakmi, cibuľou a lyžicou strúhaného syra. Osolíme, okoreníme, vložíme do maslom vymazanej zapekacej misy. Do zemiakovej hmoty urobíme dierky a vyklepeme do nich vajcia. Povrch posypeme strúhaným syrom. Mierne pečieme vo vyhriatej rúre asi 45 minút. Podávame so zeleninovým šalátom.

Bochník

Na Bielu sobotu začína v kuchyniach opäť vládnuť mäso. Hlavným pokrmom je plnka. Mala by obsahovať päť druhov mäsa. Obvykle sa však používajú dva alebo tri. Základom je bravčové mäso, údené, vajcia a veľa čerstvej zeleniny. Na sviatočnom stole by však nemal chýbať ani veľkonočný bochník.

Potrebujeme: 1 kg polohrubej múky, 150 g rastlinného tuku, 30 g droždia, 250 ml mlieka, 3 žĺtky, 120 g práškového cukru, 1/2 lyžičky soli, 1 lyžičku citrónovej kôry, 120 g hrozienok, 120 g mandlí, tuk na vymastenie plechu a vajce na potretie bochníka.

Z droždia, dvoch lyžíc mlieka, lyžice cukru a lyžice múky urobíme kvások. Len čo vykysne, pridáme k nemu zvyšok múky, cukor, rozpustený tuk, zvyšok mlieka rozšľahaný so žĺtkami a soľou, citrónovú kôru, časť sparených olúpaných a posekaných mandlí, umyté hrozienka. Z toho všetkého vymiesime polotuhé cesto. Necháme 2 hodiny kysnúť. Potom to vytvarujeme do bochníka, potrieme rozšľahaným vajcom, posypeme zvyškom mandlí a upečieme v mierne vyhriatej rúre.

Varená šunka s chrenom

Na Veľkonočnú nedeľu sa podávali a podávajú tie najlepšie sviatočné pokrmy. Mäsová polievka, pečená kozľacina, veľkonočný baranček či varená šunka.

Údené mäso dáme variť v horúcej vode, mäso tak zostane šťavnatejšie a uchová si typickú chuť. Môžeme ho však variť aj v kyslej kapuste. Uvarí sa tak rýchlejšie a aj chuť má príjemnejšiu. Keď je mäso uvarené, ponoríme ho do studenej vody, mäso si tak zachová dlhšie šťavnatosť. Iní naopak radia mäso po uvarení nevyberať a nechať vychladnúť v hrnci. Mäso podávame s nastrúhaným chrenom.

(brn)