Tip pre milovníkov umenia: Na Bratislavskom hrade je otvorená výstava obrazov Jiřího Strachotu Antropocén (a jej bytosti)
Zdroj: Archív J. Strachotu
Jiří StrachotaV Galérii na Západnej terase Bratislavského hradu bola 25.3.2025 otvorená výstava obrazov Bratislavčana - Petržalčana Jiřího Strachotu Antropocén (a jej bytosti). Atmosféru výstavného priestoru dotvorili a emočne zintenzívnili aj prírodné priestorové inštalácie, ktoré umelec zakomponoval k niektorým obrazovým kompozíciám, aby ponúkol divákovi pokiaľ možno čo najautentickejší pocit z vnímanej krajinnej scenérie.
Prítomných návštevníkov privítal PhDr. Peter Cocher z kancelárie NR SR. Kurátorkou výstavy bola Mgr. Mária Kovalčíková a hudobným hosťom gitarista Marián Pračko. Výstava je otvorená denne od pondelka do nedele od 13.00 h do 18.00 h a potrvá do 11.4.2024.
Jiří Strachota chodí po svete s otvorenými očami. Vidí ho taký, aký v skutočnosti je...v jeho prirodzenej podobe. Jeho oči sú fotografickým objektívom, prostredníctvom ktorého vníma okolitú krajinu, rozľahlé miesta v ich pôvodných tvaroch, farbách, štrukturálnych premenách a tvarových špecifikách. Je inžinierom, ale súčasne aj geológom, tiež umelcom, či nekonečným pútnikom túžiacim zachytiť cez prizmu vlastného poznania vizuálny a ekologický stav našej planéty Zeme.
FOTOGALÉRIA:
Ako človek žijúci prevažne v civilistickom prostredí, ovplyvnený širokým spektrom novodobých technológií, reaguje rýchlo a svoje myšlienky aj vizuálne inšpirácie, podvedomé či vedomé vnemy, pocity, nálady aj bežné reakcie, prenáša cez foto objektív a následne prostredníctvom uhlíkovej kresby, ale tiež vkladaním prírodných materiálov do svojich čiernobielych či farebných obrazov. Vytvára novú krajinu - planétu, ktorú pomenoval Antropocén. Nie je to však pustá zem bez ľudí, ale nová planéta – akási špeciálna Zem pre ľudí a iné bytosti, ktorú si vedome či nevedome vytvorili alebo pretvorili samotní ľudia. Toto pomenovanie nesú aj obrazové cykly Zem ľudí – Zem bez ľudí, s ktorými sa stretávame na tejto zaujímavej výstave.
Umelec (Jirka Strachota) vidí planétu Antropocén viac-menej v čiernych uhlíkových tóninách. Biela plocha predstavuje svetlo ako isté východisko z ponurého sveta spôsobeného ekologickým kolapsom. Nová planéta však postráda prítomnosť človeka a ak sa niekde aj náhodou objaví jeho silueta, je to len ojedinelý úkaz.
Život ľudí sa deje v mestách zamorených smogom a dynamickým priemyselným pokrokom. Avšak napriek tomu je tu prítomná aj nádej, v podobe krásnych éterických žien, ktoré ako nespútané živly koexistujú v tomto ekologickom chaose. Všetko do seba zapadá ako kamienky do monochromatickej, takmer bezfarebnej, ale precízne vykonštruovanej mozaiky.
Vo veľkorozmerných obrazoch s farebnými štrukturálnymi nánosmi (Antropocén) sa približuje už k optimistickejšej ére znovuzrodeného ekocénu. Kyvadlo života a zániku sa nakláňa k slnku, k nádeji a k optimistickému riešeniu, ktoré striehne na svoju príležitosť. Drieme ukryté pod povrchom rozorvanej krajiny, no zatiaľ opäť bez ľudí. Akoby sa zdevastovaná krajina dokázala rekultivovať vlastnou prírodnou a prirodzenou silou.
A napriek všetkému vo víre dramatických premien Zeme nachádzame krásu, okamih pokoja, zamyslenie a magickú vnútornú meditáciu...pretože vo všetkých Strachotových dielach je citeľná možnosť spontánneho úniku, priestorovej voľnosti, slobodného rozhodnutia..záleží len na tom, či sa dokážeme správne rozhodnúť, buď zostať, alebo ísť ďalej? (Tak veľa miesta)
Tvorivý potenciál Jiřího Strachotu vychádza z jeho ľudských skúseností, z reality života, ale vždy v ňom prevláda systematický, alebo akýsi vrodený zmysel pre obsahové napätie, fantazijné tajomstvo, a konfrontáciu s vysnívanými a podvedomými víziami o ideálnejšom svete pre ľudí.
On sa k tomuto vnútornému pocitu, túžbe alebo vízii vyjadril vlastnými slovami asi takto: „Odkiaľ sme, kto sme, a kam kráčame sa stáva tristnou otázkou našej blízkej budúcnosti. Ja neustále (aj keď čím ďalej tým menej) ešte predsa len dúfam, že svet raz bude dobrým miestom pre všetky živé tvory na zemi“
Výstavné aktivity
Diela Jiřího Strachotu sme mali možnosť vidieť na viacerých kolektívnych prehliadkach výtvarného umenia, na každoročných Salónoch SVVU, na Bienálnych výstavách voľnej výtvarnej tvorby v Umelke v Bratislave, ale aj na zahraničných výstavách v Taliansku na Arte Laguna Prize v Arsenale v Benátkach v r. 2024, na 7. ročníku európskej umeleckej ceny v nemeckom Leverkusene, na Bienále kresby v Skopje v Macedónsku, na Medzinárodnej výstave umenia v Londýne, v Poľsku, aj v Luxemburgu na výstave Art prize, kde dostal certifikáty v rokoch 2021, 2022, 2024. A tiež na individuálnych výstavách jeho obrazov vo viacerých mestách na Slovensku, na Morave aj v Čechách.
Mgr. Mária Kovalčíková