Anglický program v Slovenskej filharmónii zaznie pod taktovkou Jamesa Judda

Zdroj: SF/Peter Brenkus

Slovenská filharmónia sa predstaví vo štvrtok a piatok 5. a 6. decembra 2024 pod taktovkou bývalého šéfdirigenta Jamesa Judda. Sólistom večerov bude dvadsaťpäťročný rakúsko-čínsky huslista Ziyu He. Viac nám prezradila tlačová tajomníčka SF Martina Tolstova.

Na koncerte zaznejú diela Felixa Mendelssohna Bartholdyho, Benjamina Brittena a Edwarda Elgara. Koncerty sa začnú o 19.00.

Na úvod večerov zaznie predohra Felixa Mendelssohna Bartholdyho s poetickým názvom Ticho mora a šťastná plavba na motívy dvoch Goetheho básní. V interpretácií hosťujúceho sólistu Ziyu He zaznie Koncert pre husle a orchester, op. 15 Benjamina Brittena, označovaný za jedno z technicky najnáročnejších diel napísaných pre tento nástroj. Skladateľ ho začal komponovať v roku 1938. Dielo je inšpirované husľovým koncertom Albana Berga. Skladateľ ho dokončil v americkom Quebecu počas svojej emigrácie do Spojených štátov v roku 1939.

Zdroj: SF/Peter Brenkus

​James Judd.

„Premiéra zaznela 28. marca 1940 v Carnegie Hall v podaní Newyorskej filharmónie pod vedením Johna Barbirolliho s huslistom Antoniom Brosom, ktorý sa čiastočne podieľal na jeho dopracovaní. Verejnosť aj kritika sa vzácne zhodli v pozitívnych reakciách. New York Times napísali: „Benjamin Britten nám dal niečo, čo má vo forme husľového koncertu príchuť skutočnej novosti... Nálady hudby prechádzajú cez poetické, satirické a elegické... Inštrumentácia, niekedy veľmi jednoduchá, často veľmi brilantná, nikdy neprekrýva sólové husle, keď sa majú ukázať v plnej sile,“ píše v texte ku koncertu Zuzana Buchová Holičková, ktorá o ďalšom diele, variáciách na vlastnú tému Enigma Edwarda Elgara napísala: „Bzučí vám v hlave, chcete si len v tichu a pokoji sadnúť. To isté spravil Edward Elgar, len si sadol za klavír a začal voľne improvizovať: „Po chvíli, keď som sa upokojil a cítil trochu oddýchnutý, začal som hrať a moja žena ma zrazu prerušila: ‚Edward, to je dobrá melódia.‘ Prebudil som sa zo sna: ‚Ech! Melódia, aká melódia?‘ A ona povedala: ‚Zahraj to ešte raz, tá melódia sa mi páči.‘ Zahral som a brnkal a hral, a po chvíľke zvolala: ‚To je tá melódia!‘ A tá melódia je témou variácií.“

Zdroj: SF/Peter Brenkus

​James Judd.

Trinásť variácií hlavnej témy je označených iniciálami, ktoré údajne predstavujú skladateľových priateľov a známych. Finále je obrazom samotného skladateľa. Prvýkrát dielo zaznelo v roku 1899 v St. James Hall v Londýne. V tomto roku oslavuje 125 rokov od svojho vzniku. Hneď po premiére sa stalo hitom a Elgarovi vyslúžilo čestný doktorát na Cambridgei a povýšenie do šľachtického stavu.

(ms)