Orfeus prináša do SND očakávaný prievan

To, čo sa už dlho verejne pošuškávalo na margo posledných sezón Činohry SND, že zabehaný domáci režisérsky triumvirát potrebuje pocítíť prievan spoza pootvorených dverí, sa do písmena realizovalo v zatiaľ poslednej inscenácii SND - hre Tennessee Williamsa Zostupujúci Orfeus.

Riaditeľ činohry Juraj Slezáček pred jej premiérou deklaroval, že vpustenie „novej krvi“ na dosky SND nebolo náhodným experimentom, ale zámerným, pripravovaným krokom, a meno mladého režiséra Michala Spišáka bolo pre neho dokonca prioritné pred výberom hry a účinkujúcich.

V tomto prípade však nemusel robiť kompromisy, veď Williams je všetko iné, len nie nováčikom na divadelných doskách, „je dramatikom tak, ako je lev levom - teda absolútne bez výhrad“. Už menej bez výhrad si rozkrývame a čítame posolstvá zašifrované v jeho hrách. Ak herci označujú Orfea predovšetkým slovami nejedno­značný a neuchopiteľný a tvrdia, že s textom sa budú biť do poslednej reprízy, inak to nie je ani s divákom. Ten sa už v prvom obraze ocitá v zvláštnom prostredí - v malom meste amerického juhu, kde zdanlivo všetci žijú v svornosti a jednoducho, no predsa zreteľne cítime, že niečo tu nie je v poriadku.

Vzájomné násilie - nie telesné, ale citové - prichádza v tomto stiesnenom prostredí po každom pokuse o zblíženie. A dvojnásobne dolieha na cudzinca, ktorý sa opováži vkročiť do zabehaných koľají mesta. „Rozprávanie o chlapcovi s horúcou krvou, ktorý zablúdi do konvenčnej južanskej obce a urobí tam bordel ako líška v kuríne,“ o tom je hra podľa samotného Williamsa. No nielen o tom.

Je o krehkosti a násilí, ktoré sa  v nás stále bijú. Je o osamelosti uprostred davu ľudí. Je o neistote, či na konci nášho snaženia je naozaj láska, spokojnosť alebo skazenosť, smrť. Veď práve tú nachádza cudzinec v “usporiadanom” mestečku namiesto hľadaného šťastia a nového života. Určite je aj o Williamsovej nenávisti a posadnutosti rasistickým, diskriminačným juhom plným predsudkov, s ktorým sa vyrovnával v celej svojej tvorbe.

Režisérov výber titulu (ktorý so sebou do SND dotiahol aj generačne spriaznených dramaturga Petra Pavlaca, kostyméra Jána Kocmana a scénografa Ivana Hudáka) bol teda dosť riskantný a nepohodlný. Sám však tvrdí, že divadlo je aj o takýchto vážnych témach s veľkou, pre diváka zneisťujúcou morálnou záväznosťou. Zdá sa, že pri Zostupujúcom Orfeovi sa jemu aj riaditeľovi činohry tento ťah oplatil a diváci obľubujúci rozporuplnejšie a dvojznačné tituly si po dlhšom čase prídu na svoje. Plnokrvné herecké výkony Anny Javorkovej Milana Mikulčíka, Diany Mórovej, Gabiky Dzuríkovej a ďalších naznačujú, že prievan nebol taký prepotrebný iba pre diváka.

Alexandra Tinková

Jednu z postáv hry Tennessee Williamsa Zostupujúci Orfeus stvárnila aj Michaela Čobejová.
FOTO - Jana Nemčoková