Na Dunaji sa objavia plávajúce galérie

V Bratislave na Dunaji bude niečo, čo tu ešte nebolo - plávajúce galérie situované na lodiach. Projekt, ktorý pripravuje akciová spoločnosť Bratislavská lodná spoločnosť, sa má stať realitou už v máji budúceho roku.

Podstatou tejto myšlienky je vytvoriť plávajúce zariadenia - ateliéry a galérie, v ktorých by bolo možné zabezpečovať aj workshopy pre mladých ľudí. „Bratislavská lodná spoločnosť chce pod Starým mostom umiestniť ateliér vo vyviazanom plavidle Muráň,“ povedal nám predseda dozornej rady spoločnosti Karol Géci.

„Ide o klasický ťažný remorkér, ktorý sa na Dunaji používal v rokoch 1958 až 1992. Ide o loď podobného typu, ako je Kriváň na petržalskej strane Dunaja. V bývalej strojovni plavidla bol po odstránení motorov z tohto priestoru vytvorený ateliér so svetlou výškou dvoch poschodí, so šírkou 11 metrov a dĺžkou 26 metrov. Na úrovni prvého podlažia je vnútorná pavlač, takže do spodnej časti je možné pozerať zo všetkých strán. Súčasťou plavidla sú privátne ubytovacie priestory pre majstra Adolfa Bencu a sú tu tiež priestory štúdia pre komornú tvorbu. V prednej časti plavidla je sedem ubytovacích kajút pre hostí majstra Bencu, spoločenská miestnosť a administratívne priestory.“

Dodajme, že Adolf Benca (nar. 1959) je svetoznámy maliar slovenského pôvodu, ktorého diela vystavovali v najprestížnejších galériách v USA a na mnohých iných miestach sveta. Väčšinu života prežil v Amerike, teraz žije na Slovensku a hodlá tvoriť práve na lodi Muráň, v galérii ktorej bude dominovať jeho tvorba.

To však nie je všetko: na ľavej strane Dunaja v priestore nad Novým mostom bude aj druhá loď - Tábor. „Aj v tomto prípade ide o klasický remorkér,“ hovorí K. Géci. „Priestory lode sú prerobené na výstavné sály - veľkú a malú, pôvodná strojovňa je zachovaná a bude v nej výstavný priestor pre moderné umenie. Na tomto plavidle sa v súčasnosti vykonávajú interiérové úpravy. Muráň i Tábor by sa na svojich miestach mali objaviť pravdepodobne v máji budúceho roku.“

Bratislavská lodná spoločnosť sa rozhodla využívať lode ako priestory slúžiace na kultúru. Podľa K. Géciho sa v budúcnosti v našom meste môže stať realitou aj plávajúce divadlo, plávajúca koncertná sieň a spracováva sa aj projekt plávajúceho kostola s ekumenickým poslaním. Takto využité plavidlá sú nielen mestotvorným prvkom, ale umožňujú aj hosťovanie v iných veľkomestách na Dunaji, kam ich možno jednoducho odtlačiť po vode, a prezentovať Bratislavu prostredníctvom umenia a kreatívnej tvorby.

(juh)