Ako vidia predvianočný zhon v uliciach nášho mesta traja bratislavskí štricáci

Mesto je s blížiacimi sa sviatkami opäť plné ľudí, ktorí v zhone zháňajú to či ono, chodia od obchodu k obchodu, náhlia sa, pobehujú. V Bratislave však žijú aj takí, ktorí sa nikam neponáhľajú, ktorí len nemo stoja a pozorujú, čo sa to vlastne okolo nich deje.

Nájdete ich na uliciach korza a určite ich dobre poznáte. Čumil, Napoleonovec, Schö­ner Nazi. A práve týchto troch bratislavských postavičiek sme sa spýtali, ako prežijú vianočné sviatky a privítajú nový rok.

Ako vnímate ten predvianočný frmol?

ČUMIL: Ja si nesťažujem. Žien sa okolo mňa točí stále dosť, akurát čo sú trochu viac naobliekané. V lete, to bola paráda. Trochu mi prekáža, že len čo napadol sneh, nenašiel sa nikto, kto by mi ho z prilby odhrnul. Na druhý deň sa oteplilo a, chválabohu, to zo mňa stieklo. Horšie však bolo, keď začalo mrznúť. Taká zima mi na nohy už dávno nebola. Ešte dobre, že ich mám schované v kanáli.

NAPOLEONOVEC: Ja by som vám o tom mohol rozprávať. Od rána do noci sa na námestí stále pije, všetci sa tu napchávajú cigánskou pečienkou, pečenou klobásou a lokšami. Ale, aby mi niekto priniesol niečo pod zub, to nie. Na mňa si nikto nespomenie. Len minule ma prišiel zahriať jeden Bratislavčan, ktorý už nevládal veľmi chodiť a zrejme si ma pomýlil s kamarátmi. Ešte dobre, že ma na druhý deň prišli umyť.

Čo budete robiť na Štedrý večer a cez vianočné sviatky?

SCHÖNER NAZI: Čo by som asi tak robil, vy chytráci. Trčať tu budem a pozerať sa na toho bláznivého Čumila v kanáli. Musím sa priznať, že je mi tu otupno. Stojím, stojím, stojím. Aj by som sa poprechádzal, pošpacíroval po korze, ale nohy ako keby som mal zo železa.

ČUMIL: Čo by som asi tak robil, v kanáli budem, vy chytráci. Budem čumieť na toho bláznivého Náciho.

Čo si želáte pod vianočný stromček?

NAPOLEONOVEC: Ja len tú masť na kríže, čo mi stále sľubujete. Odkedy ma seklo v krížoch, tak sa tu krčím pri lavičke a nemám ani toľko síl, aby som tie otravné holuby odohnal, či dotieravé turistky klobúkom vyobšíval.

ČUMIL: Keby som si mohol zaželať, tak by som chcel nejaký kuker. Aby som lepšie videl, lebo takto vidím to, čo sa motá okolo mňa. Ale na Hlavné námestie už nedovidím.

SCHÖNER NAZI: Mne nechýba nič, len toho pohybu je málo. Inak som spokojný. Korzo je krásne vynovené, ako kedysi. Paničiek tu chodí okolo nespočet, len keby som si s nejakou z nich mohol podiškurovať. To by sa mi náramne páčilo.

Ako privítate nový rok 1999?

VŠETCI TRAJA: Stratégiu sme vypracovali už dávno. Na Silvestra pred polnocou skočíme k Čumilovi do kanála, kde je teplúčko. Strelíme fľašku šampanského, pojeme nejaké chlebíčky a počkáme na príchod nového roku. Ak všetko výjde podľa plánu, po polnoci príde možno aj Roland. Lebo podľa povesti raz do roka, a to práve v tej chvíli, keď sa starý rok stretne s novým, sa rytier Roland zvrtne na opačnú stranu a úctivo sa pokloní smerom k bývalej radnici, Burgu. Tým vzdáva úctu radným pánom, ktorí v dávnej minulosti položili život za slobodu mesta.

Za rozhovor ďakuje Silvo Korzár-Bratislavský