Zdroj: TASR
Úspešná výstava Zlatý vek Peterhofu, ktorú na Slovensko prinieslo Historické múzeum SNM v spolupráci so Štátnym múzeom Peterhof, sa skončila, ale návštevníci Bratislavského hradu si stále môžu pozrieť jej slovenský príspevok - záverečnú časť mapujúcu vzťahy Ruska a habsburskej ríše v 18. storočí.
"Touto výstavou sme chceli pomôcť najmä slovenským návštevníkom lepšie sa zorientovať v základnej výstave Zlatý vek Peterhofu, viac ju pochopiť aj v súvislostiach s našimi dejinami," povedal Pavol Komora, spoluautor slovenskej časti výstavy a tiež spoluautor publikácie Rusko a habsburská ríša - Čriepky z dejín 18. storočia.
Zlatý vek Peterhofu bola podľa neho historicko-umelecká výstava, jej slovenská časť je predovšetkým historická. "Približuje udalosti, osobnosti 18. storočia z obidvoch táborov - Romanovovcov aj Habsburgovcov a dokladá predmetmi ich vzťahy, ktoré môžeme charakterizovať ako spojenecké. Tieto dve monarchie viedli spoločné vojny, najmä proti Osmanskej ríši, v polovici 18. storočia boli spojencami aj vo vojne proti Prusku a Fridrichovi II.," vysvetľuje.
Výstavu otvára grafika s podobizňou Petra I., ktorý v roku 1698 navštívil Viedeň, kde rokoval s cisárom Leopoldom I. "Pri tejto návšteve využil príležitosť a prišiel aj do Pressburgu, súčasnej Bratislavy. Iste ho sem lákal aj hrad," naznačuje historik s tým, že Peter I. si počas chlapčenských a mládeneckých hier na vojakov dal v Preobraženskom pri Moskve postaviť cvičnú pevnosť Pressburg, v ktorej usporadúval okrem vojenských cvičení aj rôzne spoločenské podujatia a recesistické zábavy.
Dobové predmety z 18. storočia pochádzajú zo slovenských inštitúcií, múzeí a galérií. Okrem portrétov ruského cára Petra I., cisára Leopolda I., švédskeho kráľa Karola XII., cisára Karola VI., podobizní Márie Terézie a jej manžela, môžu návštevníci výstavy obdivovať aj vyobrazenia Bratislavy z roku 1760 či rukopis cestopisu Itinerarium Daniela Krmana (1663 - 1740), evanjelického biskupa, ktorý sa v čase vojny medzi Ruskom a Švédskom zúčastnil na bojoch prebiehajúcich na území dnešného Bieloruska a Ukrajiny. "Išiel za švédskym kráľom Karolom XII. s úlohou požiadať ho o finančnú podporu na činnosť Evanjelického kolégia (vyššej strednej školy) v Prešove, ale zostal s ním celý rok," vysvetľuje historik na margo Krmana, ktorému nechýbal ani literárny talent. Svoju cestu za Karolom XII., na ktorú sa vydal v máji 1708, ťaženie švédskych vojsk počas vojny, ako aj návrat opísal v cestopisnom denníku.
Itinerarium patrí medzi najhodnotnejšie diela svojho druhu a doby v európskom meradle, obsahuje množstvo cenných faktografických údajov historického, zemepisného, etnologického, náboženského a hospodárskeho charakteru, opisov prostredia a postrehov z každodenného života ľudí v regiónoch, cez ktoré Krman putoval. "Prvýkrát je tento cestovný denník v origináli vystavený na tejto výstave," zdôraznil Komora a ku knihe európskeho významu pridal aj ďalšiu historickú zvláštnosť spojenú s Danielom Krmanom. "Tiež desať rokov strávil na Bratislavskom hrade, ale ako väzeň, tu aj zomrel," dodal k autorovi cestopisu, v ktorom Krman ako očitý svedok opísal aj rozhodujúcu bitku tzv. Severnej vojny (1700 - 1721) medzi Švédskom na jednej strane a Ruskom, Dánskom a Poľskom na strane druhej. Tá sa odohrala pri Poltave 8. júla 1709, Rusku otvorila cestu, aby sa stalo európskou veľmocou (V roku 1729 ale panovník Karol III. vydal rozkaz na Krmanovo zatknutie a v dlhotrvajúcom súdnom procese bol napokon Krman dňa 20. 5. 1731 odsúdený na doživotné väzenie na Bratislavskom hrade. Napriek faktu, že vo veci jeho prepustenia internovali viaceré významné osobnosti (napríklad aj pruský a švédsky kráľ), Krman ostal vo väzení, v ktorom aj zomrel..
Slovenský príspevok k výstave Zlatý vek Peterhofu mapujúci vzťahy Ruska a habsburskej ríše v 18. storočí bude na Bratislavskom hrade do 18. mája (Noc múzeí).
(TASR)