Máte radi komiks? Možno vás zaujme aj ten ekologický v Pálffyho paláci

Zdroj: GMB

Nová výstava všestranného výtvarníka Rudolfa Sikoru v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy (GMB) má názov Eko(ko)mix 50 rokov Rímskeho klubu.

 Je venovaná 50. výročiu založenia Rímskeho klubu – medzinárodnej organizácie významných podnikateľov, štátnikov, aktivistov a vedcov. Vznikla v apríli 1968 v Ríme a medzi prvými reagovala na nebezpečenstvo civilizačného rozvoja. Jeho hlavným zámerom sa stalo vypracúvanie globálnych prognóz s cieľom pôsobiť na verejnú mienku a rozvíjať zmysluplný dialóg s politikmi. Chcel vytvoriť reálnu predstavu o stave sveta a jeho perspektívach, modelovať dôsledky tendencií civilizačného vývoja, nachádzať alternatívy pre ľudstvo, načrtnúť program riešenia krízových ekologických situácií pre prežitie ľudstva ako celku.

Autor výstavu pomenoval podľa rovnomenného cyklu z rokov 2016 až 2018, ktorý zostavil z rôznych výrokov osobností a iných krátkych textov i vlastných slovných a grafických montáží. Napríklad: Ničíme ekosystémy oceánov a atmosféru používame ako priemyselnú skládku. Alebo výrok Alberta Schweitzera: Nešťastie človeka spočíva v tom, že ovládol prírodu skôr ako seba. 

Vo výbere z dlhodobej ekologickej Sikorovej tvorby od roku 1969 sú diela Zem sa nesmie stať mŕtvou planétou, Osud naopak, Energia listu, Habitat, triptych Rezy civilizáciou a obrazy z cyklov Výkričník, Topografie, Noosféra, Dotyky, Zápisník či Medzi nebom a zemou. Mnohé z nich sú veľkoplošné. 

Podľa kurátorky Kataríny Bajcurovej výstava je koncipovaná ako naliehavá, burcujúca výzva všetkým, komu záleží na budúcnosti našej civilizácie a planéty. Tá sa podľa najvýznamnejších vedeckých osobností sveta nachádza v akútnom stave ekologického ohrozenia a nie je ďaleko od sebazničujúceho kolapsu.

"Futurologické úvahy a ekologické varovania sa periodicky objavovali v Sikorových dielach a dodnes sú jedným z leitmotívov jeho tvorby. Patrí k tým prorockým tvorcom, ktorí na svoje plecia zaujato a s totálnym osobnostným nasadením 'berú kríž' civilizačných a spoločenských problémov jedinca i ľudstva. A neprestáva pre nich vo svojej tvorbe hľadať silné, aj keď dnes 'stemnené' a pochmúrne, vizuálne metafory o zničujúcich vplyvoch človeka na ekosystém a prostredie, v ktorom žije," konštatuje Bajcurová.

Žilinský rodák Rudolf Sikora (1946) za svoje postoje a aktivity získal titul Ambasádor životného prostredia (2016). Udeľujú ho ochranári zo Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny č. 6, Bratislava, Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR a Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S). 

"Najväčšia hrozba pre civilizáciu je naša ľahostajnosť. Tá začína už vo vzťahu k nášmu bezprostrednému okoliu, obci, mestu, krajine. Keď sa tieto 'ľahostajnosti' spočítajú, vzniká ohrozenie celej planéty," tvrdí umelec, ktorý svojou výstavou nechce nechať nikoho ľahostajným. Tá potrvá do 29. júla.

(TASR)