Chytilovej rekapitulácia chorôb minulosti

Sú tvorcovia, ktorým určitá doba jednoducho nesedí. Nemajú k nej čo povedať, alebo sa ju naopak snažia hodnotiť a popisovať príliš prvoplánovo, kŕčovito. Česká režisérka Věra Chyti­lo­vá bola unikátnou glosátorkou časov minulých.

Triafala do čierneho, vylupovala najchúlostivejšie problémy spoločnosti, s absurdným, čiernym humorom jej tak vlastným. (Tému AIDS načala práve ona filmom Kopytem sem, kopytem tam, v čase, keď ešte túto tajomnú skratku vedel rozšifrovať málokto).

S rokmi deväťdesiatymi akoby sa Věra Chytilová míňala, a jej najnovší film Pasti, pasti, pastičky ju z toho len usvedčuje. Snímka s podtitulom „feministicko-pesimistická čierna komédia“ čerpá zo skutočnej udalosti, no výsledný tvar, ktorý nám režisérka naservírovala, pôsobí až príliš nedôveryhodne. Absurdné je tu dotiahnuté do ťažkopádne vykonštruovaného, kritika spoločnosti do prázdneho moralizátorstva. Aj tu sa chcela Chytilová popasovať s „veľkou“ témou, ktorá je dnes navyše v móde - feminizmom. Bolo by však veľmi smutné a poľutovaniahodné, keby sa tento citlivý problém interpretoval a chápal tak, ako nám ho ponúka tento film.

Atraktívne dievča, prepadnuté a znásilnené dvomi mužmi, túži po pomste, a tak násilníkov jednoducho zbaví ich mužstva. Na konci príbehu sa tak či tak stáva obeťou „mužského“ sveta. Popri hlavnej dejovej linke Chytilová zabrúsila hneď do niekoľkých neduhov súčasnosti. No spôsobom, ktorý sme po 89 videli už v „x“ filmoch. Sú tu zlí zbohatlíci na jednej a čestní chudobní ľudia na strane druhej. Sú tu výlučne hlúpi a nemravní politici. A všetci spolu sme vraj podľahli skazenej konzumnej spoločnosti a jej fetišu - peniazom. Trochu čiernobiele videnie...

Chytilovú očividne trápi všetko to nepríjemné, čo do českej (a analogicky i slovenskej) spoločnosti vtrhlo s deväťdesiatymi rokmi. Vo filme Pasti, pasti, pastičky sa jej však tieto problémy nepodarilo stvárniť o nič invenčnejším spôsobom, ako ktorémukoľvek obyčajnému pozorovateľovi reality spomedzi nás - „smrteľníkov“. A tak sú Pasti, pasti, pastičky len akousi rekapitulačkou chorôb rokov 90., navyše dosť nedôveryhodnou.

Alexandra Tinková
FOTO - archív